Autor otázky: Maria Smrt patnerovho otca (číslo príspevku 171.573, zo dňa 03.10.2008. videné 206x) ODPOVEDAŤ   Text príspevku číslo 171573: Dobry den....priatelovi pred par dnami zomrel otec po dlhej a tazkej chorobe. Vynikajuci clovek, kt. priatel obdivoval. Inak ako ocko mu ani nepovedal. S priatelom mame 4-mesacneho synceka, no zatial spolu nezijeme v jednej domacnosti kvoli byt. problemu. Zatial. Parnter sa mi zacal "vyhybat", ozve sa mi telefonicky, ale poslednych par dni za nami vobec nebol. Ja viem, ma to tazke, je to velmi cerstve. Mne tiez umrel otec pred troma rokmi, ale porovnavat to nechcem. Moj otec umrel necakane, bol starsi a mali sme trochu iny vztah, aj ked som ho nesmierne lubila a velmi ma ranil jeho odchod. Chcela by som priatelovi pomoct....ak by o to stal. Ja viem, jedine cas je lekar na tieto rany, u kazdeho to moze trvat inu dobu. Je mi vsak smutno, chyba mi....mrzi ma, ze nehlada utechu u mna...pripadam si tak trochu egoisticky, ked tuzim, aby sa o mna v tychto chvilach oprel. Neviem ako sa spravat. Vravela som mu, ze ak by sa potreboval porozpravat, som tu...povedal mi, keby nieco ozvem sa. Neviem...mozno je tu niekto, to sa ocitol v podobnej situacii. Mozno to chce trpezlivost. Ja viem, nie je to teraz o mne, ale o nom....je mi vsak z toho tazko. Dakujem za nazory ostatnych. Pripadne rady. Pekny vecer.