Odpovedal: Zdenka Re: DCERA (číslo príspevku 170.921, zo dňa 23.09.2008. videné 217x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 170921: Lubka, bola som v podobnej situacii kedysi....kym bola muzova dcera este mala, jej matka mu ju dala len v pripade, ze siel s nou ku svojim rodicom a aj s tym mala velky problem...ale deti sa tesia, a kym nie su celkom nasiaknute intrigami rodica/-ov, vzdy sa na svojho rodica tesia...lenze jeho dcera vyrastala v podmienkach, kde do nej zlava zprava bolo postupne hustene, aky je zly otec, opustil ju a nema ju rad...najskor prislo obdobie rozpakov, ktore bolo priznacne tym, ze ked jej muz telefonoval a nikto nebol doma, velmi dlho a skvelo si pokecali, ale akonahle u nich niekto doma bol (mama alebo jej partner), bolo pri telefone velmi dusno, odpovedala cez zuby a viac-menej mlcala...tato medzifaza vyustila okolo puberty, ked zjavne mala uz aj ona toho vsetkeho po krk a jednoducho poslala otcovi SMSku, ze nema zaujem o stretnutia a chce si zit svoj zivot... nechcem Ta Lubka strasit...momentalne je jedina sanca naozaj sudna cesta...no a vela nastrojov clovek v rukach nema (aj v tomto pripade bol samozrejme upraveny styk otca s dietatom)...je sice moznost dotahovaciek sa dalsimi sudnymi spormi, ale ako sud zmeni pocity a tuzby/netuzby (ovplyvnenych) deti...je to velmi citliva vec a akekolvek nasilie a snaha si nieco vydobyt moze byt skor negativne...ak je dcerka mala a nemoze sama rozhodovat, ci k otcovi chce alebo nechce ist, je to dost znacny spor a (velmi hlupa) vojna medzi dospelymi...no a tu vzdy prehraju bohuzial vsetci...tieto vojny nemaju vitazov... No i tak, skusit treba vsetko, mozno nakoniec ustupi...dietatu opakovat, ze ho ocko lubi a ze i ty ju mas rada...viac sa urobit ale neda...