Autor otázky: Kika
|
Je to vobec mozne prezit - rozchod po 6 rokoch?
(číslo príspevku 170.504,
zo dňa 17.09.2008.
videné 871x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 170504:
Zdravim, viem ze moj problem sa velmi medicinskeho hladiska netyka, ale uz v minulosti mi tu vela ludi pomohlo s tym co ma velmi trapilo. Pred rokom som tu rozoberala problem, ktory sa tykal skutocnosti, ze sa so mnou rozisiel priatel po 6-rocnom vztahu, jeho dovod na rozchod znel: "Uz ta nemilujem ako predtym, som s tebou len zo zvyku, chcem byt sam a utriedit si v hlave urcite veci..." a podobne blaboly.
Takmer rok sme boli nuteni sa spolu obcas stretavat, pretoze mame spolocnu partiu priatelov, ktorych som nechcela stratit, bolo to vsetko velmi zvlastne, tie nase stretnutia, velmi ma to vzdy vzalo, pretoze aj ked uz ubehol rok, mam ho stale rovnako rada, nepomozem si.
Ale vcera som sa dozvedela, ze si niekoho nasiel, su spolu uz par mesiacov, vzdy som si myslela, ze ja budem prva, kto si najde niekoho, nie on, ja som bola rok totalne s prepacenim "v prdeli" od zialu a teraz este takato rana, viem, ze uz som si nanho nemohla narokovat ani nic podobne, ale citim sa tak, ako ked vas prejde nakladak a po roku vas prejde znova a este aj s navesom, da sa vobec ten zial nejako zmiernit, zabudnut na cloveka, ktoreho mate stale tak velmi radi? A dokazat sa zmierit s tym, ze ste zostali sami a on ma vedla seba noveho cloveka, ktoreho udajne velmi lubi?
Hovori sa, ze cas je najlepsi lekar, ale na mna to vobec neplati, nevie mi niekto poradit, ako zabudnut?
Este k tomu vsetkemu, chcela som este dodat, ze mame prace vedla seba a stretavam sa s nim kazde rano, velmi ma to vsetko boli, neviem ako zabudnut, a neviem si predstavit to stretnutie s nim a tou jeho novou pipkou...
|
|
|