Odpovedal:
j.
|
Re: neviem ako ďalej,chcem zomrieť :(
(číslo príspevku 167.220,
zo dňa 22.07.2008.
videné 329x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 167220:
a ja si zase práve naopak myslím že istý čas jednoducho treba stráviť plakaním a depresiou lebo skratky v tomto prežívaní žiaľu neexistujú. Ak ich spravíme nasilu, niečo zostane neprežuté, neprežité a schované a jedného dňa sa to vykľuje ako nejaká trauma z minulosti.
Teda podľa mňa plač, sťažuj sa, rozprávaj... veľa, dokolečka, kamarátkam, mame, proste nejakej dobrej bútľavej vŕbe.
Po istom čase ťa ten hlboký smútok už nebude tak silno deptať. Bude stále akoby slabším odvarom toho prvého pocitu. Pomáha aj dobre sa naštvať a zúriť na toho chlapíka.
No potom si treba povedať - dosť, čo to je, nevládzem žiť?
Dýchaš?
Máš strechu nad hlavou?
Máš jedlo?
Máš šaty, maľovátka, hudbu, knihy.. ?
Máš rodinu, kamarátky, blízkych?
Máš.
No a pomaly začni to všetko vnímať. Čo máš, a čo všetko ešte môžeš mať. Začať preciťovať tie úplne bežné banálne dobré veci v živote. Lebo sú. Máš veľa. Len ešte sa ti nedarí vidieť to. Nemusíš túžiť hneď sa smiať a mať chuť žiť. Len prosím ťa nechci zomrieť. Zomrieť pre toho chlapa? Kto by z toho čo mal? on? Nič. On ťa už odpísal. Ty? Nič. PO smrti?? radosť? no a tvoji blízki? Čo by z toho mali oni? Žiaľ, smútok, trápenie.. toto nechceš.
Júlia prajem ti aby si sa dobre vyplakala a potom si utri oči a pomaly sa rozhliadni okolo seba. A do seba. A povedz si - niečo muselo odísť aby spravilo miesto niečomu celkom inému, novému. Veľmi ti držím palce, aby tá etapa beznádeje a žiaľu nebola pridlhá.
|
|
|