Odpovedal: Peter
Re: Manželka - herečka?
(číslo príspevku 166.778, zo dňa 15.07.2008. videné 502x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 166778:
Problémy sa vlastne začali, keď manželka zostala doma na materskej. Vidím to tak, že dovtedy sme spolu mali veľa záujmov a málo sme boli doma a svokra jednoducho nemala priestor zasahovať.
O kilometroch je asi zbytočné hádať sa tu, ani nejdem po sebe čítať, či som sa niekde preklepol... Ale keď Ti na tom záleží, pozrel som si to teraz na google a je to 17 km .
Čo som skúsil. To sú denno-denné vojny. Snažil som sa so svokrovcami vychádzaž aj jednať slušne. Keď mi niečo vadilo, porozprávať sa s nimi. Snažil som sa napr. o súkromie. Svokra kedykoľvek prišla a upratovala. Ale náhodne, nečakane. (Raz sa mi dokonca priznala, že tým chce donútiť svoju dcéru, aby sa sama starala mať vždy doma poriadok.) Skúšal som jej vysvetliť, že to nie je pre mňa najdôležitejšie, ale že naopak, vadí mi, že nemáme s manželkou súkromie, že sa tam potom ani ja dobre necítim. Teraz jej už aj otvorene poviem, že si neprajem aby k nám nečakane chodila, že sa má najskôr ohlásiť a my si rozmyslíme, či sa nám to hodí.
Manželka jej návštevy niekedy odôvodňuje tým, že sa nestíha starať o domácnosť. Lenže čím viac som jej pomáhal, tým viac u nás bola svokra. Už som varil, upratoval, žehlil väčšinu, a hneď po robote prebral deti. Nestačilo.
Ďalšia oblasť sú deti. Každý deň si ich svokra vynucuje. Bol som veľmi „zlý“, keď som chcel, aby manželka nechodievala domov s deťmi len spať, ale aby prišli aspoň o 18 – 19 hod., aby som aj ja bol chvíľu s deťmi a manželkou (u svokry boli od 14 – 15 hod).
To bola úplná katastrofa, keď som chcel, aby sme si aspoň v niektoré nedele robili program bez svokry. Pritom viem, že manželke aj deťom bolo dobre, keď sme spolu niekam išli alebo len jednoducho boli spolu. Totiž, keď sme boli so svokrou, vtedy sa všetko muselo točiť len okolo nej, len ona všetkými prostriedkami všetkých organizovala.
Chodili sme sa doktorkou a bohužiaľ, dlho som jej veril. Ona sa tvárila, že to sú len komunikačné problémy. Tá doktorka je svokrina suseda, dobrá známa. Neskôr som sa podozvedal, že dokonca riešila manželkinu samovraždu, ale teraz to zapiera. Zapiera aj že manželka je príliš naviazaná na matku. Prečo, to neviem. Dokonca aj naši spoloční známi hovoria, že manželka je viditeľne labilnejšia, ľudia zo svokrinej rodiny mi povedali, že veď v ich rodine je známe, aká je svokra manipulátorka a že celá rodina má sklony k hystérii. Psychologička to všetko zapiera.
Hovoril som s manželkou, že by sme mohli ísť aj k inému psychlógovi a to zásadne odmieta. Asi rok chodíme do rodinného spoločenstva – to manželka prijala. Hoci na druhej strane keď sa niekto pokúsi niečo jej poradiť, reaguje veľmi negatívne, je v tomto veľmi vzťahovačná. Pritom ostatní manželia zo spoločenstva sa mi zdajú veľmi taktní a ako ľudia príjemní, milí a pritom úprimní. V spoloťenstve sa nepreberajú len naše problémy, ale aj druhí manželia hovoria o svojich citlivých problémoch.
Jeden pán sa nám ponúkol, že nám bude robiť Koučing. Mali sme zo 3 stretnutia. Koučing je niečo veľmi nenásilné a má nám pomôcť rozšíriť obzor, nazerať na veci otvorenejšie a viac z nadhľadu. Kouč nás nehodnotí, iba objasňuje že niektoré veci sú zákonité, majú svoje príčiny, dôsledky... Či si z toho niečo vezmeme je hlavne na nás (aspoň takto som to pochopil ja). Manželka koučovanie prijala, ale teraz vidím, že jej je proti srsti, lebo sa nedá vyhnúť témam, ktoré si ona vzťahuje na seba.
Manželka bola 6 rokov na materskej a teraz pracuje. V princípe žijeme z jej platu a môj odkladáme. Ale hocikedy potrebuje dám jej peniaze. Nemá najmenší problém vypýtať si a ja dať jej. Máme všetko, čo potrebujeme. Nikdy jej neodmietnem, keď si chce niečo kúpiť. Skôr ja ju musím presviedčať aby sme jej kúpili kabát, topánky a pod.
Hovoril som s ňou, ako sa cíti. V princípe má jediný problém – byť stále s jej mamou a aj ja aby som bol bezvýhradne oddaný a poslušný jej mame. Okolo tohto sa točia všetky naše problémy aj jej pocity. Psychologička tvrdí, že to je v poriadku, že to je komunikačný problém.
Manželka mi rada prenechá všetky vybavovačky, rozhodnutia, zariaďovanie domu. Mám pocit, že normálne je mi vďačná, že to nemusí robiť ona. Je mi divné, že ako žena sa nezaujíma o niektoré tieto veci, lebo iné ženy si to doslova uzurpujú. Ale to nie je problém, v tomto dokážem bez premáhania byť trpezlivý a keď do toho nezasahuje svokra, dobre si rozumieme, myslím, že vtedy je maželka spokojná, snáď aj šťastná.
Obdobia veľkej spokojnosti a nespokonosti sa striedajú...