Odpovedal:
Zuzana
|
Re: Nevera?
(číslo príspevku 16.601,
zo dňa 12.03.2003.
videné 235x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 16601:
Milá Monika,
aj ja som zažila čosi podobné. Tiež som vydatá a mám dieťa a zamilovala som sa do ženatého muža. Bolo to neuveriteľné. Nikdy som si nemyslela, že je možné zažiť niečo také. Úplne ma to pohltilo, bola som zaslepená, chodila som ako vo sne. Vychutnávala som si jeho objatia, romantické prejavy lásky, z času na čas sme si dovolili malý (najviac dvojdňový) úlet niekam mimo nášho mesta a vtedy som bola najšťastnejší človek na svete. Zdalo sa mi, že nič nie je dôležitejšie ako takáto dokonalá láska, ako bola naša. Zatiaľ sa to doma pomaličky zhoršovalo, zanedbávala som svojho manžela a on veľmi trpel. Človek nedokáže sedieť na dvoch stoličkách, takže tento vzťah začal na mne zanechávať svoje stopy. Mávala som depresie, chýbal mi, milovala som ho aj nenávidela zároveň. Moje psychické problémy sa zhoršovali. Nedokázala som prijímať lásku svojho manžela, ktorý ma ľúbi. Nedokázala som sa reálne pozerať na život. Monika, takýto vzťah Ti omnoho viac vezme, ako dá, ver mi, pretože hovorím z vlastnej skúsenosti. Je to skôr túžba po dobrodružstve, romantike, úniku zo všedného života, ako láska. Takže ak by som Ti mohla poradiť, hoci ja som vtedy nebola ochotná prijímať žiadne rady, ukonči tento vzťah a venuj svoju lásku manželovi a deťom. Teraz je tento vzťah krásny a vzrušujúci, ale následky sa skôr či neskôr dostavia. Ja som si trochu prineskoro uvedomila, že v živote je veľmi dôležitá rodinná pohoda, šťastie, ktoré sa dá vybudovať a udržiavať.
P.S.: Niekedy sa tieto vzťahy končia aj tak, že sa obaja rozvedú a začnú žiť spolu. Ale môj prípad to nebol, a vyzerá to tak, že ani Tvoj.
|
|
|