Odpovedal: j. Re: úzkosť, depresia (číslo príspevku 165.840, zo dňa 28.06.2008. videné 369x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 165840: No, jediný problém v tejto nešťastnej výmene názorov je ten, že ste (sme) už ďaleko od pisateľkinho problému. Absolútne súhlasím s tým, že depresia je choroba a treba ju liečiť. Depresia, ale nie občasné depresívne (smutné) nálady. Depresia ktorá je chorobou, už sama nepominie, ani keby sme ako pozitívne mysleli. Ale problém je v tom, že v pôvodnom príspevku Marta nemá depresie. Ona dala síce názov úzkosť, depresia, ale popisuje stavy, ktoré sú občasné a pripomínajú skôr panické ataky. Nie depresiu. A ja som jej odpísala práve s ohľadom na jej stav. Jej (a laure) som písala niečo o tom, že najprv nech skúsi sama, a ak to nepôjde, až potom lieky. Ako rekcia na to, že tu hocaký teenager "diagnostikuje" psychické ochorenie a radí psychiatra. Marta reálne odpadla a chytila z toho strach. Píše že tie stavy nemá, keď s ňou niekto je doma. A do toho kontextu mi naozaj nezapasovala tá bezvýchodiskovosť Zdenky, pre ktorú neliečené depresie znamenajú smrť. Chcela som niečo na povzbudenie, nie na zdeptanie. Marta má malé dieťa a potrebuje viac povzbudiť ako zdeptať, trápi ju strach, tak sa mi naozaj nezdá najšťastnejšie popisovať, ako na záver z neliečených depresií umrie na rakovinu.. A prejaviť svoj názor k občasným panickým atakom môžem rovnako, ako všetci ostatní. To, že ste hromadne odbočili k ťažkým formám depresie a ich dôsledkom, je akosi o inom, než o Martinom probléme. Ale tiež máte právo odbočiť a diskutovať o hocičom. Písmenká majú tú jednu nevýhodu, že čítajúci im prisúdi intonáciu podľa vlastnej nálady. V skutočnosti "tón" akým boli napísané, môže byť celkom iný. Môj vychádzal zo snahy povzbudiť, nehádam sa. Len nejako nemám v obľube písanie smajlíkov. Holt virtuálny svet..