Odpovedal: katka Re: už asi komplikovanejšie to nemôže byť (číslo príspevku 163.555, zo dňa 22.05.2008. videné 242x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 163555: hmm..je to relativne. ja tiez mam priatela, ktoreho strasne lubim - nieco ako pisala sonia. je vsak zadany a ma dve male deti. strasne ma to vsetko nicilo. same vycitky svedomia a hlavne tie reci okolia, ze keby to so mnou myslel vazne, tak ju opusti a on nic...lenze vsetko chce svoj cas a nejkae tie prekazky prekonat a az potom sa uvidi, ci to za to stalo. zisiel sa rok z rokom a po 2,5 roku nasho narocneho vztahu plnom lasky moj priatel svoju (ani nie manzelku) opustil, kupil dom, ktory postupne preraba, nasiel pre nas podnajom, zmenil pracu a uz nam chyba iba maly kusok, aby sme boli dokonale stastny. tym kuskom je oznamit to mojej aj jeho rodina, ze sme spolu, pricom aj toto chcemem este trocha oddialit, kedze vieme, ako velmi by ich to ranilo a dufame, ze o pol roka ich to rani menej...takze je to na uvazenie. tiez som si myslela, ze s nim nikdy nebudem moct byt stastna, ale kedze sme na tom obaja tvrdo a hlavne s laskou pracovali, tak sme a vyzera to, ze este aj nejaku dobu budeme spolu strasne stastni..a pritom nas spolocnost odsudi :(