Autor otázky: táňa
čo robiť?
(číslo príspevku 163.249, zo dňa 18.05.2008. videné 744x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 163249:
Ahojte, mám problem. Neviem, či mám zostať so svojim partnerom...
Som 6 rokov vydatá a s manželom sme spolu už dokopy 10 rokov. Mame 30 rokov obaja. On je vyslovene rodinný typ i keď o domácnosť sa veľmi nestará, ale staviame dom, a vikendy travi tam a už sa teší ako tam budeme bývať. On si buduje dielňu, ktorej potom bude tráviť more času a ja sa budem starať o záhradku a tešiť sa z domčeka. Deti ešte nemáme, nepošťastilo sa nám. A to sme sa snažili a skúšali všeličo...
Lenže ja mám problém sama zo sebou. Neviem prisúdiť príčinu, či je to tým, že sa nám nepodarilo mať to babatko, alebo že žijeme sami v cudzom meste, ďaleko od príbuzných, alebo že sme obaja pracovne tak vyťažení /časté služobné cesty môjho muža a ja tu zostávam sama/ a moja práca, kde sa mi črtá dosť dobrá kariéra a ja rozmýšľam nad tým, čoho všetkého sa budem musieť v živote vzdať.
Odcudzili sme sa v nejakom čase, čo viedlo k tomu, že som mu bola neverná. Dokonca 2x. Mala som dva dlšie trvajúce vzťahy. Citila som sa strasne sama a hľadala som utechu niekde inde. Teraz viem, že to bola velká chyba, lebo to otriaslo celym mojim vnútrom. Trápim sa preto a neviem si s tym dat radi... Bojim sa odisť a bojim sa, že keď zostanem, tak to zase spravim, pretože mi asi vo vzťahu niečo chýba. Priznať som sa nepriznala, lebo by som mu ublížila. Ale takto mu tiež ubližujem, ja viem. Celá rodina sa teší na náš domček a že už kedy bude bábatko. Ale ja mám stále pocit, že ich klamem. Všetkých, a že budem. Na dieťa ani teraz neviem myslieť, veď ako. Už sa ani nemilujeme, nepriťahuje ma sexuálne vôbec, lebo veľmi pribral. Aj som mu dohovarala, ale nemá na to čas, aby pre seba niečo robil. Veľa chodí autom a nepravidelne sa stravuje, hlavne vecer, ked pride domov. Ani keď sa ma dotýka, tak mi to nie je príjemne. Neviem, čo si s tým mám počať. Mávam výčitky, že som sa s nim mala rozísť už dávno, že to iba naťahujem. A potom zase, že veď nie je zlý, nebije ma, má ma rád, mám pri ňom istotu. Aj sme sa veľa o tom rozprávali, povedala som mu, že nie som štastná a aj som mu naznačila, že by som odišla. Ale vždy na druhy deň sa tvári akoby nič sa nedialo. Chce ma objať. Asi si mysli, že to naozaj nespravim.
Asi nie som normálna. Nevyznám sa sama v sebe. Nikdy predtým som nebola neverná, ale ani nikdy predtym som sa s nikym nerozišla. Poradte mi, kedy je ten čas, že je to už koniec.