Odpovedal: Majka pre Maxa Re: Tucniem vzdy... (číslo príspevku 162.713, zo dňa 07.05.2008. videné 370x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 162713: Maxi-v tom športe tesne vedľa,my mame branku :-)a z tých príznakov -nekonečnú únavu-ale podľa niektorých "lenivosť",zaspavanie na lavici,doma,kde som sadla,abnormálna bledost,nevnímanie,apatia,nepozornost na hodinach,nevladanie stáť dlhšie ako 5 min. na obede v jedálni,pri odpovediach,napr. koncertoch,branných ,pred triedou pred nejakou hodinou, odpadavanie v obchodoch,v MHD,v čakárni u lekárov,nechuť do všetkého,lebo všetko pre mňa bola záťaž, z fyz.,padanie vlasov,štiepenie nechtov,suchá pokožka,neliečenie rán,vyrážok -krvácanie,dýchavičnosť,večne studené ruky,zimomravosť,nechutenstvo,bolesti žalúdka,hnačky,návaly tepla a chladu,nadmerné potenie,ťažké preglganie,večné hnisavé angíny,zápaly ucha,dutín,-antibiotika,po ktorých mi stále robili zákl. KO,kde sa skonštatovalo ,že je preto taký zlý,kvoli braniu ANTB. a založilo sa to do karty,však o 2 týždne som zase prišla s anginou... až som si na to postupne zvykla a vytrénovala sa ako tak fungovať a neskor dokonca i trenovať chodiť do školy na antibiotikach,aby som sa ttoľko neflákala a toľko nevynechávala zo školy, ináč vtedy som sa cítila najlepšie,lebo som vladala,tým ,že mi stiahli zápaly,horšie to bolo ale so žalúdkom.Občas mi na anémiu dali Fe ,z ktorého som sa vysypala,dali mi k tomu dithdiaden ,dobu vysypania to trochu predlžilo a tým to haslo...až pokiaľ som sa nim "nepriotravila"-ale to je ďaľšia debata a poriadna životná skúsenosť ...a vošla som do daľšej anginy,takže problemy so železom neboli podstatné...a tak ďalej dookola...neskor od tých 12 rokov som už sama chodila k lekárovi a ďaľšie angíny a antibiotika a iné problémy pre istotu zatajovala,aby som mala doma i na treningu kľud,a kedže som mala 2 lekárov jedného starého pána pred dôchodkom v športe a všeobecnú lekárku, po antibiotika som si chodila na striedačku,plus ked toho bolo u obidvoch veľa,tak som to riešila pohotovosťou-Ináč po mne každý vrieskal, prečo som zase chorá...že zase nechcem ísť do "školy" A tak som prešla ZŠ,SŠ,VŠ...Lekárvim moj KO začal vadiť až ke som nastúpila do zamestnania...ale to sa mi zmenila aj lekárka a asi pochopili,že už z toho asi nevyrastiem...