Autor otázky: jana
|
nevyliečiteľné zuby?
(číslo príspevku 162.206,
zo dňa 29.04.2008.
videné 441x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 162206:
Mám 29 rokov a už útleho detstva sa borím s problematickými zubami. Ako dieťa som poctivo užívala vtedy povinné fluórové tabletky, pravidelne čistila zuby a rodičia dbali na vyváženú stravu. Síce som bola nútená častejšie užívať antibiotiká, ale nie viac ako môj brat, ktorý má chrup prakticky bezproblémový. Mama tvrdí, že som to zdedila po jej mame (a brat zdravé zuby po otcovi). Permanente sa opakujúce a obnovujúce kazy (mám len 5 zubov bez plomb), odvápnené krčky, nekvalitná sklovina, krvácanie ďasien, samozrejme pokrivený chrup (nosenie strojčeka v detstve určite pomohlo, ale nie veľmi). Osmičky mi vysekávali, lebo rástli bokom, nervy mám vytiahnuté zo 4 zubov. Vystriedala som už viacero stomatológov, a každý chce zuby len liečiť a zachraňovať, vraj vlastné sú vždy lepšie, že mám silné a dlhé korene. Ale prestávam si to myslieť. Vyšetrenia na endokrinológii a kade kde inde nič nepriniesli. Akurát, čo ma neurológ upozornil, že moje dlhoročné permanentné silné bolesti hlavy môžu pochádzať od zubov. Prestáva ma to baviť. Takmer týždeň čo týždeň nechávam v ambulancii stovky korún (na čo mimochodom nemám - vďaka, mama), more času, a vidina definitívneho pokoja aspoň na rok je v nedohľadne. Už si začínam myslieť, či neexistuje čosi ako náchylnosť k infekcii, či každý (aj jednoduchý) zákrok bez rukavíc či rúšky, alebo proste v danom prostredí, pre mňa neznamená iba "zamurovanie" infekcie pod plombu, čo automaticky spôsobí ďalšie kazenie a zápaly. Liečenie posledného vytiahnutého nervu sa ťahá už viac ako 1,5 roka a stále to neznáša ani len uzavretie. Ale hľadať ďalšieho lekára a dúfať, že tentokrát niečo objaví alebo vymyslí viac ako chlácholivú vetu - to bude dobré, sú aj horšie prípady - už nemám silu.
Prosím, poraďte mi, čo mám robiť?
|
|
|