Odpovedal: Liana
Re: Nechcene tehotenstvo 2 !!!
(číslo príspevku 161.543, zo dňa 20.04.2008. videné 490x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 161543:
Ahoj Denisa, aj ja som čítala tvoje predchádzajúce príspevky, aj zopár rád, čo ti dali iný. Neviem čo si mám myslieť a vlastne ty ani nepotrebuješ, aby som si niečo myslela, prípadne ťa súdila. Fakt si v ťažkej situácii, ocitla si sa v nej však vlastnou vinou, ale zároveň za to vlastne ani nemôžeš. Tvoje detstvo bolo problematické, nedostala si tú pravú lásku od rodičov a preto si hneď ako si dospela začala hľadať niekoho, kto by ti tú lásku vynahradil. Preto si sa upäla na bývalého manžela a neprekukla si ho pred svadbou čo je zač. Tvoja túžba po tom, aby ťa mal niekto rád ťa ženie do záhuby a zlou cestou. Podľa mňa si sa synčeka vzdala preto, lebo sa oň treba starať /nie preto, že sa ľahko vzdávaš/ a ty vlastne potrebuješ, aby sa niekto staral o teba, nie ty o niekoho. Verím, že si dobrá matka a o synčeka si sa starala dobre, máš však strach byť s ním bez zázemia, ktoré ti poskytne muž. Preto tak zdôrazňuješ, že tvoj momentálny priateľ má dobre platenú prácu. Ty v ňom vidíš hlavne istotu. Vďaka jeho materiálnemu zabezpečeniu by si sa nebála mať s ním rodinu, zároveň však, na základe tvojich skúseností z minulosti, už tomu celkom neveríš a radšej neriskuješ mať dieťa s ním, pretože sa obávaš, že od vás odíde. A čo sa stalo teraz? Povedala si mu svoje rozhodnutie o potrate a on zo vzťahu vycúval. Ale on nevycúval kôli tvojmu rozhodnutiu. On sa zľakol teba a tvojej povahy. Pochopil, že si človek /neviem čo vie o tvojej minulosti/,ktorý potrebuje ochranu a má pocit, že nevieš riešiť problémy. Zľakol sa života s tebou, pretože vie, že by ani on nemal v tebe oporu. A vzhľadom k tomu, že je tak trocha casanova /ako si písala/ on vlastne teraz ani nehľadá niekoho za koho by mal znášať zodpovednosť. To že chcel vaše dieťa nemá s láskou k tebe nič spoločné, aj keď sa to tak javí. Keby som sa ja mala rozhodnúť čo urobiť na tvojom mieste, asi by som urobila toto: Bohužial v terajšej situácii si dieťatko naozaj nemôžeš dovoliť. Išla by som na zákrok. Ďalej by som sa vrátila na slovensko, bližšie ku svojmu synovi a priateľom, aby si nebola sama. A začala od znova. Vykašlala sa na chlapov. Skúsila nejaké provizórne ubytko a našla si prácu. Po čase podnájom. Keď budeš sama a budeš mať prácu /veď tej sa nebojíš/, uživíš seba aj podnájom. Ďalej by som pracovala na sebe. Navštívila psychológa, nech mi pomôže prekonať traumu z detstva a strach zo zodpovednosti. Stále môžeš navštevovať syna, nájsť si priateľky. Prihlás sa do fitka, choď na spoločenské akcie, kde sa môžeš zoznámiť s novými ľuďmi. Zmeň okruh svojich známych. Ver mi, keď bude práca a byt, budeš oveľa kľudnejšia a budeš mať energiu popracovať na sebe. Na slovensko ti radím prísť pre to, lebo tu máš syna. Neopúšťaj ho. Nikdy si to v budúcnosti neodpustíš a ani synček to nepochopí. Bohvie, ako mu to vysvetlí otec a syn mu uverí. Keď však budeš v jeho blízkosti, bude pokojnejší, keď bude vedieť, že ťa môže kedykoľvek navštíviť a že si ho neopustila. Raz mu to vysvetlíš. A ešte niečo. Zase stretneš muža, do ktorého sa zamiluješ. Buď však opatrná a začni myslieť pri tom aj rozumom, nie len srdcom. A keď sa po tomto postavíš na vlastné nohy, budeš máť krásny sebavedomý základ do života a už ťa len tak niečo nepoloží. Pamätaj, čo ťa nezlomí, to ťa posilní. Veľa šťastia.