Odpovedal: Lujza Re: manžel sa bojí psov (číslo príspevku 161.490, zo dňa 19.04.2008. videné 456x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 161490: Dakujem za dalsie reakcie. Veru lamem si s tym hlavu a niekedy ma to vie poriadne zlozit. Ale ked sa tak obzriem okolo seba, vidim tolko zlozitych vztahov a manzelstiev. Niekde sa ludia este ani nestihnu mat radi a hned po kratkej vasni je koniec. Niekde si robia naschval hned od zaciatku. Niekde to ma svoje plusy a minusy, ale akosi sa s tym obaja naucia zit a zvyknu si na svoje "chybicky". A niekedy mam pocit, akoby niektore vynimocne pary nemali ziadny problem, ale oni asi maju vsetci. Takmer kazdy par nieco ma. Urcite je to vsetko zavisle od povahy, aky ma kto hodnotovy rebricek. A je stastie, ked sa stretnu dvaja, ktori maju viac spolocneho, nez toho, co ich rozdeluje. Potom nemusia prekonavat take dramaticke rozdiely - ako napriklad - jeden je do sveta a druhy skor len pre domov, jeden si chce uzivat, druhy setrit a zbytocne nikde nevyhadzovat peniaze, jeden s velkou chutou na sex, druhy s mensou, jeden uprednostnujuci pasivny oddych, druhy aktivny, jeden otvoreny a komunikativny, druhy uzavrety a nedovercivy. Lenze toto vsetko sa naozaj asi neda spoznat, ked s niekym zacne clovek chodit a uz vobec nie potom, ked sa zamiluje. Niekedy aj vasen moze velmi dlho vydrzat, nez sa ukaze ta prava podstata povahy. Ja som proste vedela, ze moj manzel mal tento problem so psami, ked bol maly - napadli ho tri velke psy na luke, ale tie prve roky bol akurat nesvoj, ked sme boli v blizkosti psov. Chodili sme spolu na prechadzky pomedzi rodinnymi domami, kde boli vsade psy, sem-tam sme nejakeho stretli aj na prechadzke bez pana, chodili sme do lesa. Jednoducho sme normalne zili. Ved clovek, ked sa naje a vonku je pekne, je prirodzene, ze sa mu ziada - alebo si aspon pre svoje dobro - zajde von. Nemusi akurat slapat na bicykli do kopca a potit sa. Staci mu nejaka vychadzka, kde vidi bud prirodu, alebo ludi - nejake impulzy, podnety - bud na nove myslienky, alebo aj na stare - ale si to utrasie v hlave. A hlavne je na vzduchu a hybe sa. Toto bolo aj pre mna prirodzene. Jednoducho sucast zivota. Ved ked vonku zacali kvitnut stromy - ako aj prave teraz, pohlad na tie farby a vona vzduchu je taka skvela, ze je skoda sa pozerat na to cez okno. Je fakt, ze moj muz neznasal, ked som cmukala na niektorych milych psickov - a ja som vedela aj dogu zavolat a pohladkat. Viem, mala som to stastie, ze ma doma vychovali k laske k zvieratam a mam same dobre spomienky. A vlastne aj toto sa mi dnes tazko chape - ako niekto nemoze mat rad zvierata? Preco? Moj muz nema rad zvierata. Ani macky. Ani kone. Jemu to proste nic nehovori. Mozno ho to zaujme akurat v nejakej zaujimavej suvislosti v televizii, inak zoci voci - to nie je nic pre neho. A to je jeden z mnohych obrovskych rozdielov, co komplikuju zivot. Mam kamaratku, ktora nejako specialne k zvieratam neprechovala vztah, ale ked si nasla priatela, ktory tuzil po macke, jednoducho sa tomu prisposobila. U nas je ale takato cesta ovela zlozitejsia... Najprv tiche prihovaranie, argumentovanie, potom prosby, presviedcanie, mozno plac a aj tak clovek nic nedosiahne. Mozno ak naozaj prestanem komunikovat. Jedine tak nieco dosiahnem. Ale to uz som zvacsa tak vycerpana a smutna, ze uz ani nemam radost, ked sa mi podari nieco vybojovat. Neviem najst nejaku tu zlatu strednu cestu. Teda v mojom pripade, nechat mojho partnera zit podla jeho predstav a zaroven byt spokojna. Ale mozno to nejde z jednoducheho dovodu. On chce so mnou travit cas, ale len tak ako mu vyhovuje. Doma, pri televizore. A plnenim tanierov. Dobrotkami, z ktorych sa este viac pribera. A ked chcem ist sama a potom si urobim svoj program, tak je z toho mozno smutny, mozno nahnevany a odcudzujeme sa. Pretoze ak netravime spolu cas tak ako on chce, tak ho spolu netravime vobec. Obdivujem preto vztahy, kde jeden von nechodi a druhy ano a - neodcudzia sa? Je to mozne? Potom si ale navzajom musia dopriat volnost a slobodu. Ved to sa inak neda. A Simonke som zabudla poznamenat, ze so svokrovcami nezijeme. A pokial ide o uzavretost, neviem, ci som to zo zaciatku vnimala. Travili sme vtedy vela casu v spolocnosti a tam moj muz hyri vtipmi a zabavou. Vie byt skutocne mimoriadne zabavny. Je velmi pohotovy, pamata si vela dobrych vtipov a vie ich aj excelentne rozpravat. Je skutocny zabavac. Ale doma je to monoskop. A ked si da par poharov vina, uz to nie je ono. Kazdy den sa takto riesit neda. Ale uz som sa rozpisala. Zatial sa majte. Reakcie na príspevok: Re: manžel sa bojí psov (318x, witchie, zo dňa 2008-04-19)