Autor otázky: Lujza
|
manžel sa bojí psov
(číslo príspevku 160.893,
zo dňa 13.04.2008.
videné 556x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 160893:
Mam jednu otazku mile citatelky a aj psycholog. Moj manzel tvrdi, ze nemoze chodit so mnou na prechadzky, lebo sa boji psov. No prve roky chodil. Ma totiz zlu skusenost z detstva, ked ho napadli ovciarske psy, ale preco potom tie prve roky manzelstva nemal strach chodit von? Je to z jeho strany vyhovorka, alebo je to mozne? Nenavidi psov a len co zbada ist na ulici oproti sebe hoci aj maleho psa, uz je nervozny. Ale ako to, ze predtym sme chodili? Teraz je ochotny ist len do mesta, po dedine ani po lese vobec. Lenze do mesta musime ist najprv autom, takze v aute stravime hodinu a na prechadzke pol - hodinu. Uz ani neviem, ako vyzera ten partnersky zivot, ako kedysi, ked sme sa po obede proste spolu niekam vybrali. (jeho mama sa postavila za neho, lebo aj ju v detstve pokusal pes, ale ona von chodi, aj so svokrom). No co robit? Neznasa ani obchodne centra, kino ho nelaka. Tak sme stale doma. S vynimkou dvoch troch tyzdnov v roku, ked ideme na dovolenku. Pri mori sa neboji a ani v centrach miest. Ma s tym niekto skusenosti? Inak jeden cas sme aj psa mali, ale potom sme ho darovali. Mozno aj preto, ze si k nemu nenasiel vztah. Poradte. A viete ako to je so zenami. Musia sa trochu hybat, lebo potom sa prestanu radsej vazit...A inak aj on pribera, kedze sa nehybe. Navstevy, kde prideme autom, sa za pohyb nedaju ratat. Tak som skusala vsetko a dosla som len k zaveru, ze musim chodit sama, alebo si zorganizovat stretnutia s kamaratkami. Potom ale nie sme spolu. A uspokojit sa s obcasnymi prechadzkami v meste, kde musime ist autom. Da sa fobia zo psov liecit? Niekde som citala, ze fobiu treba prekonat tak, ze s nou treba bojovat. Ale veru neviem. Dakujem vsetkym za odpoved.
|
|
|