Autor otázky: dada
bulímia
(číslo príspevku 159.767, zo dňa 28.03.2008. videné 393x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 159767:
Som žena, mám 30 rokov - som vydatá a mám dve deti.
A mám problém. V poslednom období čoraz častejšie upadám do nepríjemných depresívnych stavov, ktoré sú sprevádzané žravosťou a následným vyvrátením potravy. Odsledovala som si, že sa to stáva najmä v období pred menštruáciou a vtedy, ak som doma. Faktom je, že sa necítim dobre v našom byte, už veľmi dlho bojujem, za to, aby sme zmenili bývanie. Manžel však túžil po dome, ktorý je teraz veľmi reálny - dokonca sa už začalo stavať a do roka by sme mohli aj bývať, ale ja mám pocit, že už to nevydržím. V čase mojich "divných stavov" ako to volá môj muž (nevie o bulímii, vidí len moju nervozitu a nechuť ku všetkému) zanedbávam všetko okolo seba, aj deti, aj keď to na prvý pohľad nevidno a som z nich nervózna. Nemám chuť upratovať, mám pocit, že sa to nedá, že niet priestoru...
Snažím sa byť čo najčastejšie sama a podlieham sebaľútosti. Už viac krát som si povedala, že vyhľadám obdornú pomoc, ale nejako nemám odvahu. Trvá to už niekoľko rokov - len v tehotenstve som dokázala neničiť sa prejedaním a potom následným zvracaním.
Nie som spokojná so svojím životom, ani s prácou - pracujem spolu s manželom a práca ma nebaví a nenapĺňa. Rozhodli sme sa tak preto, aby som dokázala zabezpečiť deti, pretože manželova práca je časovo náročná. Len deti sú všetkým a len pre ne sa viem postaviť opäť na nohy, napriek tomu sa neviem dostať z týchto stavov a mám pocit, že v poslednom období sa moje depresívne obdobie čoraz viac predlžuje.
Som alergik a mám zníženú funkciu štítnej žľazy.