Autor otázky: S
manželská kríza
(číslo príspevku 159.613, zo dňa 27.03.2008. videné 780x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 159613:
Dobrý deň, som žena, mám 32 rokov a problémy v manželstve. S mužom (39 rokov) sme sa zobrali pred 5-timi rokmi a máme 4-ročného syna. Momentálne prežívame krízu, ktorá na mňa veľmi zle pôsobí, hlavne preto,lebo môj manžel ju odmieta riešiť. Asi pred 5-timi mesiacmi som si uvedomila, že akosi o mňa stratil záujem, začal ma ignorovať a upäl sa na nášho syna, naučil ho spávať medzi nami v posteli. Keď som sa ho spýtala, čo sa deje, odpoveď znela, že je sklamaný aj zo mňa aj z práce. Na otázku, prečo zo mňa som dostala odpoveď, že kým sa malý narodil, rozumeli sme si vo všetkom aj bez slov a po jeho narodení sa zrazu naše názory začali rozlišovať. Pravdou je, že sme mali pár problémov - napríklad, keď mal malý 2 mesiace, mala som zápal prsníka a on menej papal a schudol, čo sme konzultovali s lekárkou, ktorá povedala, že malý je v poriadku a mám kojiť naďalej, ale môj muž s tým nebol spokojný a chcel dať malému umelú výživu, čo sa zas nepozdávalo mne, lebo som sa obávala, že tým by kojenie sklončilo, chcela som pre malého to najlepšie. Neskôr sa vyskytli ďalšie rozdiely v názoroch, ja som viedla malého ku slušnosti, môj muž z neho nechcel mať "slušnučkého hlupáčika". Ešte pred narodením dieťaťa, som mužovi jasne povedala, že si myslím, že pred deťmi sa nemajú používať vulgárne výrazy, vtedy s tým súhlasil, ale neskôr nebral ohľad na nič, začal vulgarizmy používať častejšie, ako kedykoľvek predtým čo som mu dosť často vytýkala, ale jeho odpoveď bola, že on sa pred malým nebude na nič hrať. Proste mali sme problémy tohoto typu, ale nič vážnejšie. Čo sa týka sexu, zo začiatku som mala problémy, lebo rana po nastrihnutí sa mi ťažko hojila môj manžel to nechápal a asi mi ani neveril, tvrdil, že čo sa pýtal ostatné ženy s tým nemali problém. Bývala som aj unavená, pretože naše dieťa malo a doteraz má problémy so zaspávaním, v noci sa často budil a skoro ráno býval hore, takže na pravidelný sex neboli podmienky. Momentálne je naše manželstvo v takom stave, že manžel sa maximálne venuje malému, avšak mňa ignoruje, nezaujímam ho ani po sexuálnej, ani po ľudskej stránke, ja to veľmi zle znášam, stále myslím na to, čo robiť, ako to riešiť, viackrát som sa pokúšala porozprávať sa s ním, pýtala som sa či má inú - vraj nie, on je vraj zo žien tak sklamaný, že nijakú nechce (som jeho 2. manželka), lebo všetky sú pred svadbou ako med a po svadbe sa zmenia, na otázku, ako si predstavuje náš ďalší život mi odpovedá: "na ničom nelipnem, nič neočakávam." Každý náš rozhovor sa zmení na hádku, čím trpí najmä naše dieťa. Manžel mi pri každom rozhovore vyčíta, akých krívd som sa voči nemu v minulosti dopustila, pričom nad sebou sa nezamýšľa a odmieta riešiť súčasnú situáciu, v poslednej dobe odmieta už aj rozhovory so mnou - ide si s malým ľahnúť do postele a keď ho požiadam, či by mohol prísť do vedľajšej izby porozprávať sa so mnou, tak odmietne. Keď mu poviem, že mi je veľmi ťažko a už ďalej takto nevládzem, lebo ho veľmi milujem a je pre mňa ťažké takto žiť s človekom, ktorého milujem, povie mi, že mi neverí. Ja som naozaj psychicky na dne, nedokážem sa na nič sústrediť, lebo stále myslím na to, čo robiť, aby som zachránila rodinu a aby mi konečne uveril. Už som ho aj poprosila, že keď mi neverí, aby dal návrh na rozvod, lebo ja na to nemám silu a takto ďalej nevládzem, načo mi tvrdil, že on mi nechce zle. Stále mám zlú náladu a chuť plakať. Prosím, poraďte mi, čo robiť.
Ďakujem