Autor otázky: psycho
Môj problém v partnerských vzťahoch ...
(číslo príspevku 158.651, zo dňa 15.03.2008. videné 626x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 158651:
Po pár rokoch bez vzťahu, počas ktorých som bola spokojná,vyrovnaná a nezávislá, som si našla chlapa, a som zaľúbená. Mnoho ľudí by bolo asi šťastných na mojom mieste, ale ja strašne trpím... Krátke chvíle šťastia, eufórie a psychickej pohody, hlavne keď som s ním, sa striedajú s depresiami a "psycho stavmi", keď sa vo vnútri idem zblázniť, všetko sa tam vo mne bije, rozmýšľam, prečo som taká, aká som, ako by som to mohla zmeniť, kde robím chybu, a pod. Vkuse nad tým všetkým premýšľam, neviem sa na nič sústrediť, len čumím do blba a som bez nálady. Navonok sa tvárim, že sa nič nedeje, dokážem sa ovládať, a nechcem nikoho obmedzovať, aj tak by toto asi málokto naozaj pochopil.
Momentálne som tiež v takom psycho stave, a viem, že keď toto napíšem, tak sa mi uľaví, a začnem sa za seba hanbiť, že čo panikárim a stresujem, psycho stav sa vytratí, a vráti sa zas po čase.
Ale prejdem k veci.
Vždy, keď sa zaľúbim, začnem byť po čase majetnícka, a závislá na tom druhom človeku. Najradšej by som mala toho človeka len pre seba, aby sme boli jedna duša. Ale to isté by som chcela aj ja, niekomu sa úplne odovzdať, deliť sa s ním o svoj svet, čas,... Mať niekoho, kto by ma aj obmedzoval, a bol by majetnícky, pretože to je pre mňa obrovský prejav lásky. Niekoho, kto by bol na mne závislý. Proste "nezdravý vzťah", keď to krajšie nazvem.
A ten môj nový priateľ takýto nie je, neobmedzuje ma, poskytuje mi slobodu, verí mi, a mňa to vo vnútri neuveriteľne vytáča, som z toho nešťastná, cítim sa viac sama, ako keď som bola bez vzťahu. A mám takéto psycho stavy. Pritom neobmedzujem ani ja jeho, ovládam svoje vnútro, všetko sa to deje len vo mne. Nechcem, aby vedel, aká som, cítim sa preto zlá a hanbím sa za seba.
No, a keďže sa nechcem už takto trápiť, a už vonkoncom nie trápiť tým jeho, rozmýšľam, ako to riešiť. Rozísť sa s ním, a hľadať si rovnakého blázna, ako som ja? Raz som už podobný vzťah s rovnakým bláznom mala, bol trochu majetnícky, trochu ma obmedzoval, boli sme stále spolu, a bola som s ním šťastná, takéto stavy ma úplne obchádzali, cítila som sa milovaná. A bolo to vzájomné, pritom to neboli žiadne hádky, ani scény, ako si možno veľa ľudí po prečítaní myslí...
Alebo sa mám dať liečiť, aby som dokázala mať "zdravý" slobodný vzťah, ako má väčšina ľudí?
Alebo zostať radšej sama? Samej mi bolo tiež fajn, nič ma netrápilo, mohla som pokojne spávať.
A to sa teraz povedať nedá, ako vidíte, idem sa zblázniť. A to som ináč úplne normálny človek. :))ˇ
Budem rada, ak napíšete svoje názory, a skúsite ma pochopiť. A ospravedlňujem sa ľuďom, ktorým sa zdá tento psycho príspevok nevhodný na túto stránku, keďže sa tu píše hlavne o fyzickom zdraví.