Odpovedal: jarmila Re: Problémové plačúce a zúrivé dieťa (číslo príspevku 158.457, zo dňa 13.03.2008. videné 334x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 158457: anna, možno máte teraz v rodine ťažšie obdobie a tento výchovný krok musíte načas odložiť. No nie natrvalo. Skúste si uvedomiť, že vám vlastne dieťa "určuje" čo v noci bude. Nie veľmi príjemným spôsobom. Raz budete musieť rázne zakročiť a určiť pravidlá vy. Mnohé sme tým prešli a ako milujúce matky sme mnohé, vrátane mňa, vždy hľadali zdôvodnenie, prečo sa to nedá. Môj 2 ročný syn nebol ochotný zaspať bezo mňa, musela som sedieť pri ňom pokým nezaspal, ale ako som sa pohla na odchod, zobudil sa, okamžite spustil rev, a toto trvalo aj 2-3 hodiny. Bol to teror, cítila som sa vyčerpaná, neschopná riešiť situáciu. Cestovala som raz k rodine aj s ním, bez manžela, večer pri "uspávaní" bol prítomný môj brat. Ospravedlnila som sa mu, ale že ak sa so mnou ešte večer chce rozprávať, musí čakať.. Ostal z môjho postupu šokovaný a povedal mi, nech skúsim synovi prísne, nekompromisne, ale tichým hlasom povedať, že teraz odídem z izby, nechám pootvorené dvere aby som ho prípadne počula, ale nezostanem s ním. Presviedčala som brata, že toto nemôže prejsť, že to len bude kriku. A vieš čo? Syn sa na mňa prekvapene pozrel, dala som mu pusu, pohladila a odišla z izby. Ani nemukol. Odvtedy zaspával takto. Dodnes nechápem, ako a prečo, ale údajne dieťa z tónu hlasu a spôsobu, ako mu to povieme, cíti, že to tentokrát myslíme vážne a nekompromisne. V tie ostatné večery som sa vraj bála a cítil že som ochotná ustúpiť. Tak neviem. Za pokus to stojí.