Odpovedal:
Perla
|
Re: urazena/ponizena/zhrozena manzelka
(číslo príspevku 157.177,
zo dňa 29.02.2008.
videné 330x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 157177:
Nikto za Teba nerozhodne, či sa máš s mužom rozísť alebo nie. Keďže Ti nepomohli v manželskej poradni, treba začať na "zelenej lúke". Požiadaj ho o rozhovor na tému:
"Je mi takto nepríjemne. Chcem s hádkami skončiť.Porozprávajme sa." Viem o čom píšem, prežila som to. Len s tým rozdielom, že môj manžel bol ochotný ma vypočuť až keď som dostala hysterický záchvat. Prvá jeho reakcia na moju spoveď ako ma jeho správanie ubíja bola, že nemal o tom potuchy. Už sme sa nehádali, len počúval, čím všetkým som si vysvetľovala jeho nezáujem a odvrkovanie. Jeho stála veta bola:Zamysli sa nad sebou.A ja som sa len zamýšľala a zamýšľala a hľadala chybu.A kde tá chyba bola a býva aj v súčasnej dobe (len ma to už tak nekvári)? Muži sa nealizujú a "neviem,čo mi je" riešia s citovo najbližšími ľuďmi, hoci nepríjemným spôsobom. Všetko sa deje v ich nútri a manželka je tá posledná(hoci by mala byť prvá),ktorej sa zdôveria. Potom absolútne vzniká nepomer v konfrontácii. Veď si predstav : žena povie, že ju bolí hlava, keď ju bolí.Muž nepovie, že ho bolí hlava(česť výnimkám), ale odvrkne, čo ho práve napadne.No a ďaľšou príčinou hádok bude ženina reakcia na jeho odvrknutie. A tak to ide ďalej. Som 23 rokov vydatá a či šťastne, spýtaj sa môjho muža. V jeho očiach náš život narúšali nie jeho "výpadky", ale moje odpovede na ne. Práve toto som sa od neho pri tom rozhovore dozvedela. Ale na druhej strane aspoň pochopil, že to bolo z mojej strany prirodzené. Teraz viem len jedno, ak by môj muž odmietol ma vypočuť a tiež sa otvoriť, nedopadlo by to pre nás dobre. Bez emócií sme si vymenili svoje dojmy: ja z neho ,on zo mňa. Ak sa Tvoj muž nebude chcieť pred Tebou vyrozprávať, na 99% niečo pred Tebou tají a hádky mu to pomáhajú ľahšie znášať, lebo necíti taký pocit viny. Prajem úprimný a pokojný pokec so šťastným koncom.
|
|
|