Odpovedal: Silvia
Re: amniocentéza
(číslo príspevku 15.706, zo dňa 18.02.2003. videné 353x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 15706:
Miška, teraz sa mi už ľahko hovorí, ale naozaj sa nemusíš báť. Ja som mala veľký strach, jednak mám paniku z injekcií ako takých a jednak som sa bála nezdaru samotného zákroku + výsledkov. Robili mi to v decembri 2002 potom, čo som rok a pol predtým potratila a bola zistená genetická chyba plodu /nie dedičná/. Najskôr som išla v 15-tom týždni na dôkladnejší ultrazvuk, kde posúdil doktor, či je plod dostatočne veľký, aby mohol odber uskutočniť. Veľkosť bola v poriadku, tak som na ďaľší týždeň nastúpila ráno do nemocnice, spravili mi bežné vyšetrenia a ďaľšie ráno ma vzali na malú sálu. Miesto v podbrušku vydezinfikovali nejakým roztokom. Celý čas zákrok kontrolovali ultrazvukom. Nemôžem hovoriť o žiadnej bolesti, lebo som len v jednom kratučkom momente ucítila malý vpich /možno slabší ako samotný odber zo žily/ a samotný odber bol už ďalej bez pocitov. Nepozerala som sa, lebo mne osobne to nerobí dobre, ale po ukončení mi len doktor ukázal na monitore bábätko - bolo zaujímavo schúlené v opačnej strane vaku, akoby sa uhýňalo pred tým pred ihlou. Ani po zákroku som nemala žiadne bolesti, len som preventívne dodržala cca. 1/2 dňový kľud. Tretí deň ma pustili domov a výsledky som dostala síce miesto po sľúbených 3-och týždňoch až po 5-tich. Tá doba bola síce trošku deprimujúca, lebo človek si vždy asi radšej pripúšťa to horšie, ale teraz som už šťastná... Budem mať zdravého chlapčeka. A preto ti prajem veľa optimizmu a krásne zdravé bábätko.