Odpovedal: Eva
Re: túžba otehotnieť
(číslo príspevku 156.475, zo dňa 21.02.2008. videné 240x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 156475:
ahoj kati, ano mas uplnu pravdu. Ja som akosi este aj v tom blba ze si dam radsej klapky pred oci, aby som tu hrozu nevidela...ale ked uvazujem rozumom tak mi je jasne zavriet pred nim dvere a dovidenia...on sa vykaslal na mna a moj zdravotny stav a ja mu to mam tolerovat? Viem je to podraz a nesmiem nesmiem mu to tolerovat...kristepane ale som tak zbabela voci sebe, lebo prave toto mu neviem povedat. Neviem mu povedat "vypadni, uz ta nechcem ani vidiet" lebo jeho hrdost, to muzske ego sa zatne, on za sebou dvere zatvori, a ja ho viac neuvidim. On mozno bude tiez sa trapit, ale zamnou nepride...a vlastne ked toto viem, mala som tak urobit uz davno...vsak? Ach boze, musim nabrat tu silu a odvahu a povedat, viem ze toto je spravne...ale to moje tehotenstvo uz nic nevyriesi...a zasa dalsia liecba, a dalsie starosti a problemy, je to krute ked sa v noci preberies na prisernu horucavu akoby ta hodili do kotla vriacej vody, a ked sa vyzleciem zrazu pride ukrutna zimnica, akoby ta bodali spendlikami...potom navaly nervozity az do nepricetnosti, nesustredenost, konflikty z toho vyplyvajuc, nespavost, bolesti noh, zubov, chrbtice, vypadavanie vlasov, narast hmotnosti, precitlivelost a toto odznova zazit a na polroka? Preco? ...a on to vsetko videl, vnimal, pomahal mi...vie, ake to bolo zufale a aj napriek tomu ma necha si to vychutnat opat? Kde je spravodlivost? Kde je svedomie? Ako mam dalej zit?