Odpovedal: Nella Re: Nadmerna unava, zavrate, navaly tepla, nevolno (číslo príspevku 155.925, zo dňa 17.02.2008. videné 3801x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 155925: Presne tak, pripájam sa aj ja k tej psychike, čo Vám budem hovoriť sú to príšerné stavy. Pred rokom som to mala aj ja presne tie príznaky ako opisoval Miro, mala som v tej dobe trošku stresovejšie obdobie ale to bolo aj niekedy pred tým a nič mi nebolo, tak som to tomu nepripisovala. Pred necelým rokom na veľkú noc som začala mať také stavy, začalo to tým že mi bolo zlé nevoľno, stále má napínalo, potom sa to začalo zhoršovať, prišli závrate ale to bolo len sem tam, nechuť do jedla, až kým sa moj stav tak nezhoršil že som mala závrate v kuse celý deň sa mi točila hlava a nemohla som nič robiť, bol som strašne unavená v kuse sa mi zývalo a len som spala vtedy mi bolo najlepšie, návaly tepla, nedokázala som ani na stoličke sedieť, musela som si ľahnúť. Nevedela som čo zo sebou robiť, už ani nechcem na to pomyslieť aké to boli HROZNÉ STAVY!!!!!! Presne ako Vy začala som behať po doktoroch, kopec vyšetrení rôzne lieky, a všade negatívne a stav stále táky istý aj horší. Do práce som chodiť nemohla pre tieto stavy. Bola som už zúfala, a oficialne možem prehlasiť že mi práve tento web pomohol s mojím problémom. Úplne náhodne som našla túto stránku, a napísala sem svoj problém a myslela som že mi odpíše nejaký odborník doktor a písali mi sami ľudia, ,,že to máte od krčnej chrbtice, dajte si ju preliečiť, masáže a bla bla...." bola som za neurológom a ten áno máte to od krčnéj chrbtice, ľahnite si a začal mi naprávať krk....pár krát mi v ňom zarapčalo, no a hotovo, plávať a robiť brušaky a budem Vám dobré, Hôuby mi bolo dobré...furt rovnako keď nie horšie. Bola som zúfala namýšľala som si kadejaké choroby. Až neskôr mi odpísal PETER... ,,vaš problém je presne ako by som čítal o svojom, presne tým istým som prešiel aj ja, a zašiel som za psychiatrom, určil mi diagnózu panickú poruchu, žiadne lieky mi zeberali až jedný mi nakoniec zabrali" a ja som si pomyslela, no určite hlúposť, u mňa to nemože byť psychického pôvodu, ale už som skúšala všetko ták prečo aj nie psychiatra aj keď som sa pravdu povediac hambila, som za nim prišla a v čakárni alkoholici a podobné ksychty, bolo mi trápne chcela som utiecť. Ale predsa som v kútiku niekde verila že ten psychiater mi možno predsa len pomôže. Povedala som mu čo ma trápi, určil diagnózu ,,panická porucha" nechcelo sa mi veriť že len tak z brucha určil diagnózu po kratkom rozhovore, nasadil lieky antidepresíva. Trvalo skoro 2 týždne kým mi zabrali, už fakt tomu neverila, veľmi tažko sa mi spalo po nich, ale zabrali!!! Opäť som sa dostala do normalu, a žijem ako predtým len som už na liekach. A čo Vám poviem stále je lepšie brať lieky ako by mi malo byť tak špatne ako mi bolo. Znižila som si dávku, brala som celú každé ráno a už beriem len polku, je to v pohode, ale snažila som sa ich vysadiť ale nedá sa stav mi potom vracia keď ich neberiem... ták mám pocit že sa ich asi nezbavím už. Je to skutočné tažké, ale žijeme len raz tak treba žiť ten život plnohodnotne aj keď bohužiaľ s liekmi. Treba sa s tým zmieriť. Držím Vám palce.