Odpovedal:
j.
|
Re: Ako to riešiť a pritom nič nepokaziť?
(číslo príspevku 155.405,
zo dňa 12.02.2008.
videné 480x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 155405:
Nedá sa jednoznačne povedať čo je v takejto situácii najlepšie. Spanie malých detí ozaj každý rieši ako vie. Len tu hrozí riziko že v tých troch rokoch už nebude chcieť dobrovoľne spať bez vás, rodičov, to je dosť pravdepodobné.
No ja som mala teda obrovské problémy so spaním detí. Syn nemohol mať svoju izbu lebo sme ešte nemali oriadne bývanie tak spal s nami v spálni do 5 a pol roka. Keď konečne mal svojuizbu, odmietal ju. V 6-tich sa teda presťahoval ale ešte cca pol roka k nám niekedy v noci prišiel.
Dcéra sa narodila po 10 rokoch a s tou som mala také neuveriteľné problémy, že by ma asi tri štvrtiny tohto fóra odsúdili za to že som robila ústupky a nebola som dôsledná, skrátim to: dcéra nechcela a nechcela spať sama vo svojej izbe, aspoň 7x sa pokúsila ale nešlo to. Definitívne odišla do svojej izby až v 12-tich.Ale ja si nemyslím že sa stalo niečo zlé. Bola dlhšie pri mne a celkom to bolo fajn.
Moja susedka dala 8 mesačné bábo do samostatnej izby, okamžite keď prestala kojiť. A pochvaľovala si to, ako to geniálne vyriešila. Kým malá dostala rozum, iné ani nepoznala, len spať sama.Takže univerzálne riešenie od nikoho nečakajte.
|
|
|