Odpovedal: j. Re: Nahovaram si dusevnu poruchu? (číslo príspevku 155.216, zo dňa 09.02.2008. videné 338x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 155216: Matej ja poznam toje pocity. Su ubijajuce a myslim si pri nich ze sa deju nezavisle na mojej voli. Ze sa jednoducho o druhej v noci zobudim a s hrozou citim ako ma chyta, panika, strach... a poviem ti, stava sa mi to s jedinym clovekom v zivote. Mala som niekolko vztahov. Neviem preco pri tomto jednom. Prilisne naviazanie, prilis vela ocakavam.. prilis velky strach ze ak o tohto cloveka pridem, nebudem vediet co robit s mojim biednym zivotom.. alebo tak nejako to mam. Lenze v momente ked pride ta depka, ten stracha hroza, tak vtedy neviem ze preco, len sa bojim. Pritom pred par hodinami sme boli spolu a bolo to krasne, napisal mi naaadherny mail.. a napriek tomu. Tak som si jedneho dna povedala dost! A ty tiez pises ze si strasne sugestivny typ, to je fajn. Treba to otocit! vsugerovat si dobre, dobre myslienky. Kedze ja nedokazem take tie americke umeliny akoze "je mi fajn, som stastna, citim sa stale lepsie.." a pod., tak som to musela otocit na neho: Prajem mu aby mu bolo krasne, aby sa citil fajn, aby bol stastny, normalne mu v duchu posielam slnieckovy lucik, zapalim si sviecku a meditujem a usmievam sa a hovorim si ze clovek je vlastne ako zrkadlo, co v jeho tvari druhi vidia, tak isto zareaguju, tak sa zacnem sama na seba usmievat a myslim pritom na mojho draheho. A este som si povedala: Ano, laska niekedy boli. Ale potom raz keby taka situacia nastala, tak potom nech boli a potom to budem musiet riesit. Teraz je vsetko krasne a nebudem dumat nad moznymi zlymi koncami. Trochu to pomaha aj pri ziarlivosti. Lebo si myslim ze ty dost vo vnutri ziarlis, alebo trpnes ci predsa len.. nemas dovod, nieco ako potlacana ziarlivost. A este postreh: Proti dennym depkam a neistotam viem krasne bojovat. Tie nocne, nadranne, kedy vsetci normalni ludia spia len ja sa trapim nad mnou vymyslenymi blbymi strachmi, tak tie su fakt brutalne a velmi tazko sa proti nim nieco da.. Niekde som citala, nesmej sa, neverim tomu na 100 percent, ale trochu aj hej, ze "zle sily", ak uverime ze su, tak tie utocia na cloveka prave v noci, po druhej v noci a tak do stvrtej- piatej hodiny ze sme prakticky bezbranni proti tymto silam. Oni sa zivia nasim strachom. Netreba tomu moc verit, ale ked na toto pomyslis ze je to mozno celkom mimo teba, tiez to trochu pomoze. Jednoducho si poviem chodte prec, chcem byt zase v pohode, netrapte ma, a zafunguje to. Mne sa pekne dari s tym vsetkym negativnym bojovat a uz to na mna pride ozaj zriedka. Prosim ta nehladaj literaturu o depkach a uzkostiach, prave naopak, hladaj take veci, ktore ti pomozu vybudovat si silnejsiu volu. Este otazka: Nezvyknes potom byt v niektore dni na svoju priatelku bezdovodne hnusny? Taky ako keby hasterivy, nedoverujuci? Reakcie na príspevok: Re: Nahovaram si dusevnu poruchu? (302x, matej, zo dňa 2008-02-10)