Autor otázky: Jana
Pracujúca matka
(číslo príspevku 15.293, zo dňa 06.02.2003. videné 370x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 15293:
Mám 30 rokov, 1,5 ročné dieťa, s manželom založenú firmu 10 rokov. Keďže v určitú časť roka /cca 4 mesiace/ máme v práci zhony, musím ísť do práce, aby sme to vo firme spoločne zvládli, varuje našu dcérku v pracovné dni počas týchto štyroch mesiacov svokra. V žiadnom prípade som dcérku nechcela dať do cudzích rúk, tak sme sa na ňu obrátili a ona súhlasila. S dcérkou sú u nás doma, od pol desiatej /kedy odchádzam do práce/ do štvrtej /kedy sa vraciam naspäť/. Všetko je v poriadku, dcérka ju má rada, teší sa na ňu. Vždy všetko vopred nachystám a navarím. Avšak medzi nami je "niečo". Porozprávame sa, usmievame sa na seba, ale cítim, akoby to bolo len naoko. Mám pocit, že sa so mnou nebaví úprimne, bola by som radšej, keby mi povedala priamo, čo jej vadí. Keď sa opýtam slušne ja, tak povie, že je všetko v poriadku. Ide o to, že niekoľkokrát povedala slová, ktoré ma dosť boleli, napr. že chcem aj dieťa aj firmu /povedala to mojej mame, mne priamo nie/, alebo: nielen dieťa, dieťa, ale že si treba rozmyslieť vopred, čo to obnáša. Hádam ľudia, ktorí majú firmy nemôžu mať aj deti ? Niekedy, keď malá ráno bola mrzutá, tak mi svokra hneď dala najavo, že to preto, lebo idem preč. Ja si uvedomujem, že malej je smutno keď idem do práce /a mne tiež, a to nehovorím o výčitkách svedomia/, ale musí mi to svokra dávať stále "na vedomie" ? Potom to boli také "maličkosti", že malú neprezliekla do pyžama, keď mala isť na obed spať, s tým, že malá sa jej nedala prezliecť, potom, že malá vôbec nechcela ísť spať apod. Pritom ja tieto problémy s dcérkou nepoznám. V jeden deň, keď som sa vrátila domov, vysťažovala sa mi na malú, že bola mrzutá a nechcela ísť von, že sa jej nedala obliecť, že bola taká a onaká. Hneď som na dcérke videla, že niečo nie je v poriadku. Odmerala som jej teplotu - mala 38 stupňov. Ako je možné, že to svokra nezistila a nezavolala mi, naopak, ešte s ňou chcela ísť von ? Možno sú to malicherné spory, ale trápia ma, nerozumiem tomu, pretože s radosťou súhlasila, keď mala prísť k dcérke. K tomuto mi pridáva ešte moja švagriná, ktorá je proti tomu, aby svokra varovala dcérku a raz napísala môjmu manželovi o pol noci SMS, že vie o darčeku mame - aby sme jej dopriali oddych a pokoj, ktorý tak potrebuje. Keď som sa pýtala svokry ako sa cíti a či zvláda byť s malou, povedala, že áno. Ešte podotknem, že so svokrou sme sa dohodli aj finančne. Švagriná stále hovorí, že svokra je z malej vyčerpaná a že sa musí liečiť z toho 4 mesiace, ale nehovorí o tom, že svokra musí chodiť so psom trikrát denne a vyvárať dennodenne dvom dospelým ľuďom /švagriná ma 28 rokov, je slobodná a do práce jej stále mama chystá obedy/. Pred sviatkami nás švagriná súrila, kedy vyplatíme mame peniaze, lebo idú sviatky a mama nemá z čoho kúpiť darčeky /omeškali sme sa o 2 dni/. Vždy to hovorí môjmu manželovi alebo mojej mame. Nikdy nie mne do očí. Manžel je na mojej strane, ale nechce sa s nimi hádať. Moja mama si radšej "kusne do jazyka", aby nerobila rozbroje. Stále mám pocit, že aj svokra aj švagriná si iné myslia a iné mi hovoria. Cítim z nich faloš. Čo s tým mám urobiť ? Teraz som s malou doma ja /príp. moja mama, keď musím ísť do firmy/, ale zas prídu tie štyri mesiace v roku, keď budem musieť ísť do práce a nechcem zveriť malú cudzím. Moja mama je zamestnaná. Ako mám pokračovať ? Možno robím niekde chybu ja. Ďakujem vopred za všetky názory, aj keď možno budú odsudzovať mňa ako pracujúcu matku.