Odpovedal: Marta
Re: Smiešna situácia
(číslo príspevku 15.263, zo dňa 06.02.2003. videné 270x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 15263:
Ahoj Lukáš, som rada,že si ako chlap vyjadril svoj názor. Nesúhlasím s Tebou len v jednom - nemyslím sa, že by mama brala svoju nevestu ako niekoho kto jej ukradol syna. Práve nevesta sa sťažuje, že sa mama o svojho syna málo zaujíma.A na účet môjho manžela? Ako manžel je výborny, môžem sa neho spoľahnúť vo všetkom. A vzťah môj manžel a švagrina? Všetko vlastne pramení z toho, že keď bol slobodný tak bol spolužiak a najlepší priateľ švagrininho brata. Sú vlastne z jednej dediny a poznali sa ešte ako deti. Tak sme sa vlastne my dvaja zoznámili-cez švagrinu.Preto si k sebe dovolia oveľa viac.A čo sa týka detí? Nikdy by som nepripustila, aj keby prišlo medzi nami k roztrškám /čo dúfam nebude/ aby sa do toho zatiahli deti. Bratove deti majú vždy k nám dvere otvorené. A som presvedčená, že aj opačne by to bolo tak.
Dnes ráno sme išli spolu so švagrinou ako dve najlepšie priateľky. Hnev pominul - zatiaľ. Ono možno zase niečo príde. Veľmi sa ju snažím pochopiť,ako by som na jej mieste konala ja.Niekedy sa mi to však nedarí.Možno je to tým, že je 11 rokov doma. Nemá vlastne okrem domácnosti a detí nič nastarosti.A deti sú celý deň v škole, takže je vlastne sama doma. A zdá sa mi, že sa na mňa a na svokru moc upriamila.Možno by jej prospela nejaká zmena/nie zamestnanie to ona úlne vylučuje/ čo by sa dostala medzi ľudí napr. nejaký kurz, záľuba /. Keď som mala u seba nejakú priateľku pripadala mi na druhý deň nahnevaná. Môj manžel mi povedal, že máme medzi sebou "nezdraví vzťah".Tak ako som písala v I. liste švagrina sa na mňa nahnevala,že chcem dať dcéru do školy,že som sa dohodla s riaditeľkou školy.Z jej hnevu som pochopila, že asi som mala ten problém prediskutovať s ňou. Veď to absurdné.To ako keby sa môj nejaký sused došiel opýtať, či môže dať syna do školy.Sú veci do ktorých by sa švagrina starať nemala.Z manželovej roboty bola možnosť ísť do divadla. Pripustím úprimne, že som radšej nešla aby z toho nebolo zle, že sme nezobrali lístky aj pre nich. /čo sa nedalo, nakoľko na každého zamestnanca boli len 2 lístky. Naozaj niekomu sa zdajú niektoré problémy malichernosťou a pre niekoho sú srdcovou záležitosťou. Aj ja si chcem zachovať rozumnú myseľ a niekedy to naozaj nejde.Chcem ju chápať, tolerovať a vychádzať si s ňou. Môžem si dať od nej aj poradiť, ale nemôžem dovoliť,aby mi diktovala čo mám a nemám spraviť.A taktiež moja mama , nemôže si pamätať,keď sme na oslave, či môjho manžela ponúkla 3 x a ju len 2 x.
Lukáš, musím pripustiť, že si asi veľmi dobrý človek. Prajem Ti , aby Ti Tvoj optimizmus a ústredovosť vydržali čo najviac.Aj ja by som chcela byť taká.