Odpovedal: Michal Re: čo mám spravit? (číslo príspevku 152.161, zo dňa 05.01.2008. videné 194x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 152161: Mozno sa zapojim do tejto debaty trosku odveci, mozno by som sa vobec nemal zapajat vzhladom na to, ze mam 21 rokov a nemozem sem hadzat jednu zivotnu skusenost za druhou.Neni ich vela ale jedna stoji za zmienku. Moja mama mala dlhe roky velmi vazny problem s alkoholom, ktory sa zhorsil v nasom najhorsom zivotnom obdobi priblizne pred rokom ked prisiel rozvod s otcom predaj domu v ktorom stravila cely zivot,svadba mojej sestry a jej stahovanie do ineho mesta. Po tom vsetkom a popritom nam strpcovala kazdy vikend svojimi alkoholickymi vylevmi ,ktore prechadzali s jedneho extremu do druheho. A uz ked som si myslel ze horsie nemoze byt vzdy polozila novu latku. Tou poslednou bolo ze sme v novom dome museli zavolat sanitku.Pekna reklama na novych susedov ktory tam nebyvaju ani dva tyzdne. Po prichode do nemocnice som sa miesto vdaky ze neprisla o zivot (naozaj to bolo velmi velmi vazne) stretol z vycitkami za hanbu ktoru som sposobil atd atd. Na druhe rano sme vyhladali psychologa ktory vsetko urovnal zistilo sa ze mam trpi tazkymi depresiami z dovodou vyssie uvedenych proste ze tiez si nezasluzila skoncit bez manzela v 51 rokov iba zo synom v novom dome na dedine. Predpisal jej lieky ktore si dodnes pochvaluje a citi sa lepsie. A uz pol roka sa nic podobne nezopakovalo a intezita jej vycinania bola uz skoro kazdodenna. Cize mila pani velmi s vami sucitim a chcem vam povedat ze skuste toho psychologa naozaj je preco zit. Pochopila to aj moja mama ktora este ako bonus bola operovana na rakovinu maternice. Tesime sa s kazdeho dna ktory sme spolu. Doktor vam predpise lieky alebo to najvhodnejsie pre vas. Nenechajte sa samozrejme odbit pretoze nas prvy psycholog by sa skor hodil na bachar v napravnom zariadeni a nie na cloveka ktory ma pomahat. A este aj stym manzelom to neberte tak tragicky ma to aj on urcite tazke a nemysli vsetko tak ja spravi alebo povie. Skuste snim najst spolocnu rec a hlavne o vasich problemoch hovorte a neduste to v sebe. Budem velmi rad ak sem este odpisete ci ste pomoc vyhladali. ostavam s pozdravom Michal. A este jedna myslienka, na vstupenie mojej matke do duse ze ci jej zivot je naozaj taky zly som jej povedal nech si predstavi ze je uz jej posledny den zivota ona lezi na posteli rataju sa jej minuty a my jej deti sedime pri posteli.Nech sa sama spyta ci naozaj sa nedalo zit lepsie resp sa o to nedalo aspon pokusit. Uz potom bude darmo lutovat.