Autor otázky: simona
Svokra=problém
(číslo príspevku 150.873, zo dňa 11.12.2007. videné 903x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 150873:
Ahojte. Mám problém zo svokrou. Alebo so svojim manželom? So svokrou boli problémy odkedy sme začali s mužom spolu len chodiť. Boli vyhrážky z jej strany, vyskúšala ísť za mojou maminou a tej sa posťažoalaže jej kazím syna(!), že sa zmenil, že už nie je toľko doma a podobné veci. A že aby s tým niečo robila. Moja mamina -našťastie v tomto vcelku normálna-sa nenechala zastrašiť a slušne ju odmietla, bola som pri tom ako spolu končili ten "rozhovor". Problémy nejako stíchli, my sme si užívali ako si zvyčajne zamilovaní užívajú, svokre som veľký význam neprikladala. Priateľ niekedy nemal čas sa somnou stretnúť, lebo kým bol cez týždeň v práci v inom meste, tak ona zorganizovala prerábanie domu a keď prišiel tak na niekoľko týždňov mal čo robiť. Obdivoval svojho šéfa a mal ho ako vzor-začala sa vyhrážať že ak nepríde zaa ňou-nenechá prácu-tak sa zabije. Samozrejme naklusal a celé leto robil ďalšie úpravy na dome, vídali sme sa málo, ale nejako sme to vydržali a zostali sme spolu. Po lete prišiel do práce s prosíkom a šéf ho zobral naspäť. Ja som začala študovať v meste kde pracoval a stretávali sme sa takmer denne. Bolo to celkom fajn, na víkendy sme chodili domov, priateľ pomáhal matke(nikdy nežila s jeho otcom)a ja doma, normálka. Jej útoky ale neprestávali, v tom čase začala špiniť na mojich rodičov ako môj otec podvádza moju matku. Naši sa takmer rozviedli, takú propagandu spravila. Fantázia jej nikdy nechýbala, dokázala manipulovať, podplácať, líškať sa... Parádna hnusoba, to som ale naplno zistila vlastne až teraz. Chvíľu to vyzeralo že sa uspokojila, že jej syn nezostane do smrti sám len s ňou, chodievala som k nim a normálne sme fungovali, pomáhala som jej keď niečo potrebovala. Potom mi raz priateľ povedal ako na mňa kydá keď sú sami, ako mu hovorí že ho aj tak podvediem, že ho len využívam a podobné kraviny. Veľmi som ho ľúbila(či stále ľúbim už neviem), chcela som sa s ním rozísť, lebo som nedokázala znášať jej útoky. On ma prosil aby som ho neopúšťala, že ma miluje atď. Zostali sme spolu, s ňou som sa prestala stretávať, ak sme sa stretli náhodou len som ju pozdravila. Ona prestala ešte aj mojich rodičov odzdravovať. Po niekoľkých rokoch sme sa vzali, čakali sme bábätko-snažili sme sa oň dlhšiu dobu a keď sa nám konečne podarilo tak sme odrazu nevedeli spraviť ďalší krok-svadbu. Teraz viem že tam bol strach z nej. Bolo to ako peklo. Ona skučala, že čo sme jej spravili, že sa budeme brať, že nikto na ňu nehľadí, že sa hodí pod auto a na nej nezáleží. Mne sa to zdalo komické, lebo to bolo ako ochotnícke divadlo, jedným očkom poškuľovala, že čo to s nami robí a hneď hádzala hlavu nabok ako sme jej strašne ublížili. Manžel jej ale stále len hovoril :ale mami, ale mami. Neviem, ale asi som čakala nejaké rozhodné slová, žeby jej povedal nech prestane alebo niečo, veď aké šťastie sme jej zobrali tým že sa máme radi? Tak sme sa začali hádať, ja som sa začala obávať toho kroku-svadba. Nejako sme sa zase upokojili, že veď čo tam po nej. Svadba bola horšia ako kar, ona revala pred domom, že ona nikam nejde, poohovárala nás pred rodinou, všetci(z jej straby) na nás pozerali ako na vrahov. Mali sme ju pred tým domom nechať. Ale nič-svadbu nám pokazila, ešte aj tam vyvádzala, naozaj tam bolo ako na kare. V kostole ma ani neobjala ani ruku mi nepodala, len predomnou zastala a krútila hlavou. Prežili sme dva roky ako manželia, mňa staré babky u nás ani neodzdravia, skôr by na mňa napľuli. Dozvedela som sa aké špinavosti na mňa vymýšľa, ale neverila som tomu, myslela som že mňa niekto klame. Potom sa mi to potvrdilo, v podstate od nej. Konfrontovala som ju s tými klebetami, ona všetko poprela. Že ona také len počula a len povedala ďalej alebo že to nie je pravda že nič také nepovedala. Medzitým som dostala odporný anonymný list, myslela som že to so mnou nič nespraví, ale prehnalo ma zakaždým keď som si naň spomenula. Tak to bolo odporné a plné nenávisti a zloby. Podľa písma to vyzerá na svokru a hlavne sú tam niektoré špeciálne slová a slovné spojenia použité ktoré poznám od nej. Ja som si ale naivná stále myslela že ona je len obeťou nejakej manipulátorky-sú také bosorky že sa snažia takých jednoduchších ľudí manipulovať a huckať. Takže znova som to odpustila. Manžel sa s ňou zakaždým po takomto incidente strašne poháda, ale po čase je už u nej a je dobre. Ona sa hrá na strašné úbožiatko ale mala som možnosť pár krát zazrieť jej skutočnú tvár a toľko zloby v nej bolo, že aj jej fyzická tvár bola skrútená zlobou. Zachraňuje svet, tam pomôže hentam, ale len kde to je vidno a viac menj sa len stará ale v skutočnosti nepomáha. Len to o sebe rozchyruje, ako jej záleží na každého dobre(nedajme si ho vziať:) Takže s týmto žijem viac alebo menej úspešne. Ale-manžel vypočul jej telefonát ich známim a bol z toho tak šokovaný, že 4dni ma nosil na rukách a staral sa len o to ako sa mám, povedal mi to až u psych.kam spolu chodievame. Ona to ocenila že ma nechel raniť a že mi to nepovedal. Ale povedala že treba aby to on jej povedal že o tom vie a že si také reči neželá. Že to samozrejme bude pokračovať na to sa máme pripraviť, ale že ona musí vedieť že to nie je len tak, že ma douráža a navymýšľa spinavosti a že nič sa nestane. Je to dva týždne odvtedy a muž sa s ňou nestretol. Psych. sa spýatala že ako by som ja chcela aby to on riešil, lebo že sa ma to dosť týka. Ona špiní len na mňa, naňho už nie. Mali sme ísť zrovna k tej rodine kde ona na mňa tak kydala. Tak som povedala, že chcem aby im povedal že to počul a aby si ma zastal že to nie je pravda čo ona na mňa hovorí. Na týchto ľuďoch mi záleží, mám ich rada aj keď oni majú o mne len info od mojej svokry a ešte sa mi poriadne ani do očí nepozreli, lebo od svokry majú iné informácie o mne. Má ich rád aj môj muž a ja sa nechcem s nimi stretávať a byť pre nich špina ktorá chúďatko ich priateľku týra, bije, kričí na ňu, nedovolí aby bol u nej vnúčik, nerozpráva sa s ňou, psychicky ju deptá...ona sa snaží ale ja ju len ponižujem a aj svojho muža a som despotická a bijem ich a podobne. Môj manžel uznal že je to dôležité aby vedeli pravdu keďže sa s nimi chceme stretávať v budúcnosti. Potom je tu ešte jedna jeho rodina ktorí sú moc fajn, tam som tiež chcela aby im povedal pravdu. Na ostatných mi nezáleží, časť sú alkoholici a časť zlí ľudia ktorím je jedno aká som naozaj a oni sú niečo ako moja svokra len v menšej miere. Manžel to hneď uznal že takto nemôžeme existovať, stretávať sa s nimi a ona za našim chrbtom na mňa kydá. Mali sme ísť k tej rodine a on na poslednú chvíľu nemohol, musela som ísť sama(pre niečo)tak mi sľúbil že im zavolá a vysvetlí čo a ako, aby som tam nebola zase ako posledná špina. Nezavolal, prijali ma na ulici, ani Ďalej ma nezavolali, ani sa im nečudujem, po tých rečiach. Manželovi som to výčítala, vyhovoril sa že to nechcel riešiť cez telefón. Cez víkend sme boli u nich opäť, teraz spolu, znovu pohľady cezomňa, smutnoznechutené úškrnky... A-nič. Môj manžel sa ani nepokúsil niečo začať. KEĎ sme odtiaľ odišli tak som sa ho spýtala prečo nič nepovedal-hneď sa to snažil preniesť na mňa-že či som ja videla nejakú príležistosť. Hmm neviem, na toto asi ťažko bude vhodná príležitosť. Aj keď - bola, mohol byť sám so ženou z toho páru, a práve jej to plánoval povedať, ale on sa rýchlo posnažil aby som s ňou zostala ja a on odišiel namiesto mňa pre niečo. A včera mi začal rozprávať také reči že jeho matka za to v podstate nemôže!!!
Najhoršie na tom je to, že on sa somnou prestáva rozprávať keď sú takéto konflikty, ja sa ho niečo spýtam a on neodpovedá, musím sa spýtať 4krát a on neochotne niečo povie. To ma strašne uráža-ja som v práve a on sa tvári akoby som jej ja ublížila. A nechce komunikovať. Povedala som mu že je to pre mňa dôležité ako sa zachová, čo spraví. A ja neviem ale ja sa s ním asi budem musieť rozviesť... On to nerieši, ja by som sito vedela zariadiť ale ja nechcem. Chcem aby to spravil on, aby sa ma zastal. A on robí mŕtveho chrobáka. Čo mám robiť? Moja psych.je chorá, sedenie mám až budúci týždeň. Asi by mi radila nechať to na neho, ale čo robiť potom keď on nspraví nič? Presne tohoto som sa bála. Jemu akoby to vyhovovalo, že je v tej pozícii že ja ho akože týram a čo on všetko pri mne musí vytrpieť... Šialené, obaja nie sú normálni?