Odpovedal: Lenka Re: Chorobná žiarlivosť (číslo príspevku 14.976, zo dňa 29.01.2003. videné 244x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 14976: Milá Marika, ako velmi a bez hlbšieho zamyslenia zjednodušuješ problém. Ono problém chorobnej žiarlivosti vobec nie je triviálna záležitosť a nemusí byť riešiteľný vlastnou vôľou a zamyslením sa nad sebou. Totiž mám kolegyňu, ktorá má manžela psychopatického žiarlivca, a tiež sa to prejavovalo len nadmerným zaoberaním sa, s kým sa rozprávala, kadiaľ chodila, vystupňovalo sa to ale. Je nezamestnaný, a doma mu nič iné po rozume nechodí, ako čo asi a s akým chlapom robí jeho manželka, keď som náhodou v miestnosti, kde ona zvykne pracovať, telefón určite do 10 minút zazvoní... Doma ju tyranizuje, vypočúva, nadáva jej, v noci ju budí, aby jej nadával. Keď sa jej napokon začal vyhrážať, že ju zabije, ušla s dvoma maloletými deťami ku rodičom do vzdialenej dediny... Chcem len poukázať, že takýto prípad patrí na psychiatriu, a je veľmi dobré, ak si Andrea ešte včas uvedomuje nebezpečenstvo svojho správania a prežívania, a myslím si, že by mala vyhľadať odbornú pomoc (psychológa, psychiatra). Koniec koncov, asi ani netušíš, ako sa žije s traumami s detstva, keď ich tiež takto zľahčuješ. Vedz, že je to čosi, čo sa s Tebou vlečie celý život ako tieň, žije v Tebe, nikdy sa toho celkom nezbavíš, môžeš sa s tým ako-tak vyrovnať a naučiť žiť, aj to možno s pomocou odborníka. To zas píšem z vlastnej skúsenosti.