Odpovedal: simona Re: Priatel-pocit nezodpovednosti a spolahlivosti (číslo príspevku 149.333, zo dňa 16.11.2007. videné 182x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 149333: A nie sú všetci takí? Aj môj... Zavolá mi, poď mi otvoriť láska, už som skoro pri dverách, výdem von, čakám,čakám a nič. Po dvoch hodinách príde s úsmevom-cestou domov býva jeho priateľ-no mohol ho obísť?!?!?! A milión takých vecí... Keď sme spolu chodili, tak sme si dali rande, on mal ale u seba kamarátov, že nevadí, ide im povedať že padla, že ide za mnou. Čakám, čakám ako blbec a on neprišiel. A ani mi nezavolal(nemala som vtedy mobil) a na pevnú nevolal lebo by mohol zobudiť našich!!! Nie je zlaý?!?! Naša psychologička hovorí že je proste taký... Čo narobím, čo je pre mňa na 100% preňho je nezáväzný taraf na ktorý si ani nespomenie... Sme iní, ale toto mi nedáva dôvod na rozchod. Asi záleží ako sa k tomu postavíme. Ak by ti to veľmi vadilo, tak to bude asi problém, on to chápe inak ako ty. Ale ak ti to nebude vadiť tak to nebude až také hrozné. My máme malé dieťa, a hoci nie je na manžela veľký spoľah, naučila som sa s tým žiť. Musím byť viac samostatnejšia a nečakať naňho. Takže je to o tom. Buď ti to vadí alebo nevadí. Možno sa bude dať trošku usmerniť ale možno aj vôbec. Skús si s ním pohovoriť-pomáhajú príklady ako malým deťom-musíš vymyslieť príklad aby pochopil ako sa cítiš, im nestačí len povedať ubližuje mi to. Dáš mu príklad kde on bude vystupovať ako čakajúci na splnenie sľubu. Príklad musí byť reálny, napr.súvisieť s kamarátmi-keď je to preňho dôležité. Ale treba aj rátaťs možnosťou, že sa zmeniť nebude chcieť alebo že sa to nebude dať. Tam potom naozaj treba rozmýšľať či by si s ním chcela žiť aj napriek tomu.