Autor otázky: veronika
ako toto zvládnuť
(číslo príspevku 148.526, zo dňa 05.11.2007. videné 530x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 148526:
môžem sa spýtať na názor niekoho kto bol v podob. situácii?
mám o chvílu 35 rokov, mám 11 r. dieťa-dcéru, a dlho vyše 6 rokov sme bývali samé,pred rokom som sa zoznámila s terajším priateľom 35 r a má 4 r, syna a rozumieme si aj ked je pravda že to bolo skôr každod. písanie, hodiny telef. a návštevy nakolko nás delila dialka, po 11 mesiacoch sme si povedali že stačí a povedali sme si že deti si rozumenjú ako súrodenci a my tiež a potom ked odchádzali nám bolo všetkým niekolko dní velmi smutno.
Nakolko ja som nechcela odísť z ba na stred. slov. kvôli práci - tam je jej podstatne menej a kvôli možnosti škôl v ba rozhodol sa priateľ o preloženie do ba - pracuje v št. správe a syna sme preložili do škôlky v ba
Nebol ženatý za matku dieťaťa len spolu bývali a pokial sme sa nerozhodli bývať spolu tak zatial ju tam nechal bývať ved to bola matka jeho syna. Lenže ten deň prišiel a ona sa musela vysťahovať lebo sa ide ten byt predať a kedže nemá sa ako po finan. ani mat. stránke starať o malého dala malého k nám. ten je u nás spokojný a vychádzame si aj ja aj moja dcéra s ním.
Jeho bývalá mi skoro denno denne píše ako na to doplatíme a aký je priateľ len v tom najhoršom a ako to budem ja aj dcéra ľutovať. No nestačí že si musíme predsa len zvyknúť na to že nás je viac, na nových členov, čo už nie sú len na návšteve a riešiť bežné veci ešte ma zahrňa takýmito informáciami a snaží sa nás rozhnevať, lebo vraj na to doplatí že ona zostala teraz bez strechy aj syna.
Do toho všetkého som tehotná 3 týždne a tak nielen že obavy mám ako toto všetko zvládneme ešte aj obava ako to zvládneme finančne - ale tam priateľ vie že bude musieť nájsť ved. prácu a ešte mi pridáva aj takto na psychike. No som v takom rozpoložení že pomaly sa začínam báť čo bude a ako bude a tak nám nervy praskli a už sme sa stihli aj pohádať. potom mám obavu či sme sa neunáhlili ale ako dospelý ľudia sme si zvážili že nemáme 20 vieme čo chceme od života a obaja chceme norm. rodinu a ani jeden z nás tým že má vo vzťahu dieťa nechce urobiť niečo čo by ich potom poznačilo a navyše nám pribudne tretie.
Prosím cítil sa niekto v situácii že si po rozvode a všetkom našiel nového priatela, pribudlo mu tým dieťa a čakali dalšie, ? je môj pocit vplyvom všetkých zmien a obáv a asi aj hormonov teraz a navyše za negat. inf. od jeho bývalej?