Autor otázky: Elena
Osud? co by ste robili vy?
(číslo príspevku 148.291, zo dňa 01.11.2007. videné 1081x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 148291:
Chcela by som vas poprosit len o vas nazor a mozno pohlad na nasledujucu vec. pred rokom som sa rozisla s partnerom (vztah trval 1,5 roka), pretoze sa rozhodol, ze to chce skusit s inou zenou. nas vztah bol idealny, aj ked mozno mnohi si poviete, ze to tak predsa nemohlo byt, ak sa rozhodol ist za inou zenou. ja tvrdim, ze vsetko bolo krasne, bezproblemove, taku harmoniu si mnohi mozno ani neviete predstavit (a viem, co hovorim) a prezili sme toho viac, ako niektori za 10 rokov spolocneho zivota. Hned po rozchode so mnou si zacal novy vztah s tou druhou zenou, zacali spolu byvat, avsak obaja zistili (a najma on), ze to nebude fungovat, velmi sa hadali, boli odlisni a tak po niekoholkych opakovanych rozchodoch a schadzaniach sa, sa rozisli a asi k tomu napomohlo aj to, ze odisla z miesta mojho bydliska a jeho posobiska, a teda moj byvaly priatel sa rozhodol, ze najlepsi bude definitivny koniec. pocas celeho toho roka, co sme sa odlucili, sme sa nevedeli pohnut dalej. jemu to neklapalo s tou druhou partnerkou, mne to neslo s inym muzom, jednoducho, mali sme pocit, ze sme stratili duse, akoby sme neboli naplneni, akysi prazdni. nase kratke stretnutia pocas toho roku boli naplnene smutkom, preco to skoncilo a kde nastala chyba, ze sme dopadli tak, ako sme dopadli. myslim, ze nemusim pisat, akou velkou bolestou som presla, nechcem sa k tomu ani vracat a spominat na to, no poviem len, ze doteraz neviem, ako som sa z toho vsetkeho dostala a stale mi na tvari poihrava usmev, aj napriek vsetkym tym bolestivym chvilkam, ktore sposobil.
v sucasnosti sa stretavame avsak opat. travime spolu nesmierne vela casu, kazdy den, mame spolocne aktivity, hobby a velmi dobre si rozumieme, opat velka suhra, velke stastie a najdenie dvoch dusi. neviem vsak, ako mam pokracovat dalej. strasne sa bojim, ze pre neho ide len o akesi vyplnenie casu s niekym, s kym sa citi dobre, kym si nenajde opat dalsiu polovicku (pricom taku bolest, aku mam za sebou uz nikdy nechcem zazit) alebo ci to opat vsetko smeruje k navratu. sama neviem, ako by ten vztah vyzeral a kolko by mi trvalo opat sa do toho vlozit cela, byt taka, ako predtym, no viem, ze by som dokazala byt stastna tak velmi, ako s nikym. citim sa, ako by bol moj osudovy muz, moja polovicka a nenasla som zatial nikoho, kto by mi sedel viac ako on a viem, ze je to vzajomne. napriek tomu, mam strach, ako sa to cele ide posunut dalej, a zacinam rozmyslat, ako riesit takuto situaciu. mam na neho zatlacit a pokusit sa vyriesit to alebo len cakat, ako to pojde dalej a nechat sa viest zivotom??? prosim, poradte, ako by ste riesili tuto situaciu vy. strasne ho nechcem stratit, ale nechcem zo seba robit ani chuderu, ktora tu bude vzdy pre neho, ked ho nejaka zena omrzi, pride sa vyplakat, porozpravat, opat vo mne vyvola pocity stastia a potom opat zmizne...