Autor otázky: Zuzana
Už ďalej nevládzem !
(číslo príspevku 148.069, zo dňa 29.10.2007. videné 1626x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 148069:
Môj problém spočíva v 10 ročnom vzťahu s mojím priateľom, ktorý je odo mňa starší o 10 rokov, spolu máme 9 roč. synčeka. Už dva krát som od neho odišla a za každým som sa vrátila, pretože sa začal správať maximálne slušne. Náš vzťah nefunguje z viacerých dôvodov.
Prešla som asi všetkým negatívnym : nevery, psychické, fyzické násilie a dokonca aj ekonomické. U môjho druha hrá rodina druhé husle. Na prvom mieste je ON, jeho záujmy a potreby.
Už druhý mesiac nespáva doma. Žijeme v spoločnej domácnosti s jeho matkou ( byt patrí jej ), ktorá trpí ťažkými depresiami. Celý chod domácnosti, ako aj starostlivosť o nášho syna a jeho mamu je len na mne. Jeho nezaujíma, či máme za čo jesť, či si máme čo obliecť, či netreba niečo synovi, ako sa mu v škole darí a do konca ho nezaujíma ani to, či sme zdravý. Keď si od neho pýtam peniaze pre nášho syna, alebo na chod domácnosti, tak ma hneď okríkne, že kým s ním žijem, tak od neho peniaze neuvidím. On pracuje u jeho brata ako živnostník a viem, že ho brat platí vynikajúce. Za posledné tri mesiace si kúpil auto, koňa, papierového psa...dosť často si na seba kupuje drahé oblečenie.
Chcela som sa s ním viac krát porozprávať o našom vzťahu, ale on mi za každým povie, že sa nemá o čom so mnou rozprávať. Vraj ho nemám otravovať, začne kričať a byť agresívny. Viem, že niekoho má...V lete som ho nachytala so ženou, ktorá ma neslušnú povesť, boli pod vplyvom alkoholu a verím tomu, že by medzi nimi prišlo aj k sexu ( už v minulosti mali milenecký vzťah ). Keď som ju od nás vyhodila, tak ma začal urážať, biť a trval na tom, aby som sa jej ospravedlnila.
Minulý rok mi umrel otecko, s ktorým sa neprišiel rozlúčiť. Ja som mu doopatrovala starú mamu, zriekla som sa na dva roky práce. On poberal opatrovateľský príspevok, pričom ja som bola bez príjmu. V tom období som bola druhý krát tehotná. On to bábätko nechcel. Povedal mi, vraj mám odísť, ak si ho nechám. Ale pán Boh to zariadil tak, že som o bábätko prišla. Nestála som mu ani o to, aby mi zavolal do nemocnice ako sa mám a či vlastne žijem.
Nemá rád, keď si poviem svoj názor. Začne sa vyhrážať bitkou, alebo tým, že sa mám zbaliť a odísť. Nie raz som chodila modrá alebo som obišla „len“ s fackou. Cítim, že som s nervami v koncoch, už ďalej nevládzem. Veľmi by som chcela od neho odísť, ale mám strach, že synovi nedokážem vytvoriť domov. Môj mesačný príjem nás neuživí. Rodinu mám ďaleko a nechcem ich zaťažovať mojimi problémami. Poraďte mi prosím Vás ako ďalej !