Autor otázky: Kika
Rozchod a spolocni priatelia
(číslo príspevku 146.509, zo dňa 09.10.2007. videné 534x)
ODPOVEDAŤ
 

Text príspevku číslo 146509:
Ahoj, chcela by som poprosit o radu pri rieseni mojho problemu. Po 7 rokoch sa so mnou pred 3 mesiacmi rozisiel priatel, jeho dovod na rozchod znel: "Uz ta nemilujem ako predtym, uz to nie je to co byvalo, mam ta rad uz len ako kamaratku... Pre mna to bolo ako "blesk z jasneho neba" my dvaja sme mali vztah, ktory nam kazdy zavidel, planovali sme si spolocnu buducnost a na buduci rok sme sa chceli zobrat. Ten, kto nieco podobne nezazil, nepochopi moju bolest, je to ako keby Vam niekto odtal kus tela. Hovori sa, ze cas vylieci vsetky rany, ale mna to vsetko boli stale rovnako, za celu tu dobu som bola nutena ho parkrat stretnut, lebo problem v ktorom potrebujem poradit su nasi spolocni priatelia. Je to partia ludi, ktori teraz sice stoja viac pri mne, ked vidia aka som z toho vsetkeho nestastna, ale chcu byt aj s nim.  A ja tiez nechcem zostat sama, chcem s nimi ostat v kontakte ale neviem ako to vsetko riesit. Ked sme niekde spolu /teda aj s byvalym/ snazim sa byt vesela, nedat na sebe poznat, ako velmi trpim tym, ze sedim castokrat aj vedla neho a nemozem ho objat... je to velmi tazke...
Problem je v tom, ze buduci tyzden oslavujem na chate 30-tku este s jednou kamoskou a teda je jasne, ze tam ide aj on, je predsa tak ako ja sucast nasej partie. Pre mna to je vsetko velmi tazke, lebo zakazdym, ked som takto s nim, slubujem si od toho nieco, ze mozno zatuzi vratit spat tie chvile ktore sme spolu prezili, a ked sa vratim domov, trpim este viac ako predtym. Viem ze by bolo najrozumnejsie, prestat sa s nimi stretavat, odrezat sa od nich, ale to by som zostala uz celkom sama a zabilo by ma to, lebo su to vsetko ludia, ktorych mam velmi rada.
V poslednej dobe mame vsetci neustale konflikty, oni tvrdia, ze o co mi ide, ked im davam ultimata, nech si vyberu s kym z nas dvoch chcu zostat, lebo niekedy to naozaj hovorim, lebo toto vidim ako jedine riesenie, oni chcu vsak zostat s nim aj so mnou. A takto to ide stale dookola, ked som s nimi bez neho, vzdy sa to zacne rozoberat, nakoniec sa pohadame, lebo oni si tvrdia svoje a ja stale opakujem ako velmi mi ublizuje byt takto s nim, ked s nim uz v podstate nie som. Riesil niekto z Vas niekedy nieco podobne?
Ako z toho von?
Vdaka za kazdu radu. 
Kika