Odpovedal:
katka
|
Re: som jeho prvá žena...
(číslo príspevku 145.143,
zo dňa 20.09.2007.
videné 318x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 145143:
Ja už z toho fakt blbnem. Rozhovory nás privedú stále k tomu istému - on proste nevie, potrebuje čas - ale už je preč jeden a pol mesiaca. Je to dosť času? Ako tu ten Dan napísal - myslím, že ma tým v prvom rade nemal trápiť, ak nebol rozhodnutý - je to v podstate jeho problém, že sa mu páči fakt pekná kolegyňa (aj on jej, ako som pochopila). Ale odkedy mi to povedal, sa nič nedeje medzi nimi (ani sa o tom vraj nerozprávali), takže teraz fakt neviem - dobre si rozumejú lebo ona
tiež nie je spokojná s manželom a odišla od neho pred pol rokom, ich ďalším kolegom, ktorého môj muž neznáša. Nemajú ale deti!! Je to riadny guláš!Asi chce aby som oňho bojovala, lenže mne sa už ani moc nechce. Som na materskej, mám čo robiť, nie sa ešte trápiť s chlapom. U mňa sa striedajú dva stavy: vykašľať sa už konečne na neho a stav, že sa ho snažím pochopiť, zabojovať. Dneska prevládal ten druhý. Možno zajtra zase prevládne ten prvý. Neviem sa rozhodnúť - to je moja slabosť a asi aj jeho, tak sa tu mordujeme a východisko nenachádzame.Aspoň som sa vykecala. ďakujem
|
|
|