Autor otázky: l.
nemam nadej
(číslo príspevku 144.504, zo dňa 12.09.2007. videné 921x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 144504:
Dobry den,
mam 22r., s muzom zijeme odlucene, mame 2r. dceru. moj stav a pribeh bol uz opisany v prispevku s p. c. 139.569, situacia medzi nami je taka ze moj este stale manzel odmieta akekkolvek uvahy o dalsom spoluziti, jednoducho tvrdi ze som mu velmi ublizila pritom to vobec nie je pravda, tvrdi ze som si hladala milencov a to takisto vobec nie je pravda, tvrdi ze som sa pocas manzelstva zalubila do jedneho z tych "milencov" ze mi nezalezalo na svojej rodine, pritom to absolutne nie je pravda.
a ja sa uz nevladzem obhajovat, nevladzem vkuse od neho dookola pocuvat ze som k.. a ze som rozbila nasu rodinu, nevladzem.
mam z toho depresiu, neviem sa preniest cez nas rozchod, hlavne kvoli tomu ze to co tvrdi on nie je pravda. to ma trapi najviac pretoze ma ociernuje pred kazdym koho sme spolu pocas manzelstva poznali. a kazdy si teraz mysli ze ja som ta zla, a za vsetko mozem len a len ja.ako ocistit svoje meno?
ako sa preniest cez rozchod, ako premoct to nutkanie ozyvat sa mu aj v inych veciach ako je nasa spolocna dcera. ako zabudnut, ako zacat novy zivot?
neviem sa zmierit nakisto s tym ze na 99% percent ostanem sama /predsa ktory normalny chlap si da na krk matku s dietatom, ktore nie je jeho/. ako sa mam zmierit so samotou, a s tou prazdnotou ktoru v sebe citim?
dakujem za vas cas, ktory ste stravili nad citanim mojho vylevu