Autor otázky: mária
ako ďalej
(číslo príspevku 144.381, zo dňa 10.09.2007. videné 392x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 144381:
často tu čítam po radu na rôzne druhy problému zdrav. charakteru ale teraz mám citový problém a vidím že aj také sa tu riešia a tak Vás prosím o názor na môj alebo radu.
O čo ide? mám 34 rokov a jednu dcéru 11 ročnú. Som dlho rozvedená a za ten čas som si v Bratislave malý byt - garsonku a už je pár mesiacov v mojom vlastníctve a pri tom som sama vychovala dcéru. Pred viac ako rokom som sa zoznámila s priateľom a po roku sme sa rozišli. Medzitým som spoznala muža podľa mojich snov aj ked má chyby ako všetci ale má viac omnoho viac tých kladnejších stránok. Má 35 rokov a dieťa malé 3 ročné a žil vo vzťahu z povinnosti k dieťaťu v jednom byte s matkou toho dieťaťa. Snažili sa nejako vzťah vylepšiť ale nešlo to a tak aj ked na občasné nežnosti z potreby nebolo a nieje medzi nimi nič. Obaja fungovali len kvôli dieťaťu.
Ani ja ani on sme nečakali a nerátali z toho že z nášho priateľstva vznikne láska a silný vzťah, on si akotak kvôli malému udržiaval to čo mal doma a ja som žila tu. Je medzi nami 400 km. A tak sme sa často nestretli. Stretli sme až teraz v lete a po odchode odo mňa nedokáže myslieť na nič iné len na to ako sme fungovali spolu s deťmi akoby sme boli rodina dávno, deti si veľmi dobre rozumeli. Jeho dieťa vlastnú matku dosť odmieta a tak začíname plánovať budúcnosť spolu. Doma sa priznal so vzťahom a tak sa snaží nájsť riešenie ako čo najmenej ublížiť jeho dieťaťu. A ako danú situáciu vyriešiť. Je mi jasné že obaja musíme predať svoje byty aby sme našli niekde spoločný a vzdať sa asi obaja práce a zmeniť veľa vecí.
Lenže napriek tomu, že ma miluje, váži a záleží mu na mne aj mojej dcére sa bojím ako to dopadne. Rozumieme si a máme sa radi a denne pretelefonujeme a prepíšeme hrozne veľa času ale mám strach ako to dopadne, ako budem vedieť nahradiť jeho dieťaťu mamu, či ma za to že nieje zo svojou raz nebude obviňovať, a koniec koncov keby nebolo medzi nami čo je teraz oni by fungovali tak ako doteraz.
Celý život som túžila po rodine a normálnom živote teraz ked mám na to možnosť po nejakom čase mám strach či to zvládneme a ako.
Momentálne nevieme čo by bolo najvhodnejšie v jeho situácii a čo v mojej, ved obaja budeme musieť predať byt, odísť z práce, lebo v ba na byt nemáme takže aj ja a dcéra zmení tiež školu.
čo by ste robili na našom mieste.