Odpovedal: Zdenka Re: Som blazon? (číslo príspevku 143.288, zo dňa 26.08.2007. videné 503x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 143288: hmm..no neviem, mne to pripomina uplne obycajnu ziarlivost...kedysi v detstve sme boli 4 uzasne najlepsie kamosky a pamatam si este stale na pocit, ked dve alebo aj vsetky ostatne 3 si dohodli stretko niekde bezo mna...bolelo to...odrazu sa clovek zacal bat, ze by mohol byt on z tej stvorice menej zaujimavy (alebo tak nieco) a ze sa to najuzasnejsie kamaratstvo (pretoze takto presne som to citila) MOZE niekam stratit, vymiznut, ochladnut... je to jednoducho strach... zistila som na zaklade urcitych skusenosti, ze cim vacsiu lasku (je jedno, o aky druh lasky ide) clovek preziva, tym je zranitelnejsi a tym viac si uvedomuje, co by bolo, AK...strach zo straty je velky...a toto plodi ziarlivost... myslim, ze tvoje priatelstvo k jednemu i druhemu si prezival naozaj vo velkom style (a si podla mna stastny clovek, toto vela ludi nezaziva, vacinou dnes frcia bezne povrchne kamaratstva)...myslim, ze okamih spoznania, ze vzajomna laska medzi nimi dvoma moze byt predsa len ESTE VACSIA ako je laska ku tebe, ta velmi velmi zranuje... ja dodnes nedokazem zabudnut na moje velke priatelstvo k spominanym 3 dievcatam, ktore sa pozvolna zacalo rozplyvat z casovych dovodov po prejdeni na strednu skolu...mna nevzali na gympel (lebo som pochadzala z rozvratenej robotnickej no predovsetkym nekomunistickej rodiny - a kiezby sa sudruzka ucitelka Fikarova dnes v tychto riadkoch nasla, kedze tuto vetu vyslovila na akejsi zahadnej porade prave ona), kym ony 3 sa dostali dalej spolu...dodnes su z nich skvele priatelky, ktore chodievaju spolu so svojimi detmi na vsetky mozne akcie, ci len do parku...zivot je zlozity, mna to nikdy neprestalo boliet... pointa je, ze uz nikdy som nestretla lepsiu priatelku ako boli ony...aj ked sme mali iba 14... na jednej strane si to nesmierne vazim, ze som mala tu moznost spoznat tak krasne priatelstvo, na strane druhej je to tiez trochu nevyhoda...vzdy porovnavam a mam kdesi vo vnutri stanovenu uroven, ktoru je uz len tazko mozne dosiahnut...obzvlast v tejto povrchnej dobe... ty 3o, myslim, ze si clovek citlivy a nepovrchny...takychto ludi straty bolia, ale ty ich celkom stratit nemusis...napriek vsetkym tvojim vnutornym obavam, mal by si sa pokusit zicit ich laske, pretoze toto je jedina cesta, ako ich nestratit celkom...myslim, ze ak su to fajn ludia, ktori ti dokazali byt uzasnymi priatelmi, bola by velka skoda o nich prist celkom...neviem, ci si niecoho takeho dnes schopny, pretoze uz nikdy nebude nic take ako predtym, veci sa pohli dalej a tym sa logicky zmenili... skus nahliadnut do vnutra seba a pokus sa zachranit, co sa zachranit da...raz i ty budes mat svoj vazny vztah, velku lasku a ta je predsa vzdy prvorada...bolo by predsa krasne, keby si ty so svojou priatelkou mohli mat jedno krasne priatelstvo - s nimi...hm...dobri priatelia su ako safran...je ich velmi malo...a preto si ich treba chranit... Reakcie na príspevok: Re: Som blazon? (503x, Max, zo dňa 2007-08-26)