Odpovedal:
Majka
|
Re: Zneuzivana... Zaradenie sa do zivota.
(číslo príspevku 143.231,
zo dňa 25.08.2007.
videné 489x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 143231:
Ahoj Katarína,
máš pravdu, je to dosť odlišné :o). Ale prakticky vieš, v čom je to predsa len rovnaké? V tom, že v oboch prípadoch je zaradenie do života veľmi ťažké. Ale môžem ti predsa len povedať, že poznám ľudí, ktorí boli aj sexuálne zneužití a to dokonca vlastným otcom. A dokázali sa zaradiť do bežného života. Bolo to síce veľmi ťažké, ale dokázali to. A to myslíš vážne, že si nechceš nič urobiť, že nemáš žiadne ciele? Veď len trocha pouvažuj. Mne sa stalo už XXX krát, že som mala chuť so všetkým skončiť a som si povedala, že načo pôjdem ďalej na vysokú školu, keď i tak ostanem doma "pod papučou". Ale teraz navštevujem školu preto, lebo viem, že bez vysokej školy sa nepohnem, keď sa chcem do toho normálneho života zaradiť. Kam si myslíš, žeby som to dosiahla bez jazyka a školy? Chcem vypadnúť do zahraničia a mať svätý pokoj. Myslíš, že v zahraničí bez jazyka čakajú len na mňa? To by bolo pekné, ale nereálne. Chceš sa do smrti umárať myšlienkami na to, čo sa ti stalo? To by bolo asi to najhoršie, čo by si pre seba spravila. A akože si nevieš predstaviť priateľa po svojom boku? Tak touto vetou si ma zasa rozosmiala ty :o). Myslím, že aj keby si ty alebo tebe hocičo urobili, tak máš právu na normálnu lásku a nie na "lásku" (keď vieš, čo mám namysli). Pozri sa... stretla som sa už asi s 3 psychológmi a 2 psychiatrami, od ktorých som chcela, aby mi pomohli von z mojich problémov, lebo to, čo som ti napísala, nie sú jediné problémy. A čo oni na to? Jeden psychiater sa mi vyhrážal psychiatriou, druhá psychiatrička mi povedala, že ja absolútne nechcem pomoc (čo nechápem prečo to povedala, keď tú pomoc hľadám), 1. psychologička bola detská a tá mi pomôcť nevedela, 2. psychologička bola taká hrubá, že som mala nervy na ňu a nič som jej nepovedala a ten myslím už spomínaný 3. psychológ mi na základe 4 testov povedal, že som neurotička a hypochondrička. Žiaden z týchto ľudí sa nepýtal, že prečo som prišla za ním, ako sa cítim a pod. Aké máš skúsenosti so psychológmi ty? Keď zlé, tak navštív ešte jedného a ten ti určite pomôže :o)(asi je to zákon schválnosti, že najprv naďabíš na nejakých idiotov a napokon, keď už nemáš chuť ísť ku nikomu, ale predsa len prídeš, tak si rada, že si to urobila).
|
|
|