Odpovedal: j. Re: Psychológ - áno či nie??? (číslo príspevku 142.823, zo dňa 20.08.2007. videné 230x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 142823: Ja som mala jedinú skúsenosť pred zopár rokmi s inak uznávanou a vraj dobrou psychologičkou, ku ktorej som sa tiež silou vôle po dlhom váhaní dotlačila, zo začiatku všetko nasvedčovalo tomu, že je to fajn. A potom bum, zrazu sme zastali na mŕtvom bode a z toho miesta sme sa nepohli ani o milimeter. Potom už každá ďalšia návšteva bola pre mňa utrpením a cítila som sa, ako keby ona na mne praktikovala naučené postupy bez ohľadu na to, že sa nestrafila, že reagujem inak, prípadne aj nereagujem, ona si išla podľa nejakej schémy či čo a ja som mala blok. Napokon sa spamätala a povedala mi, že žiaľ, aj to sa stáva, ale že mne už nemá čo ponúknuť a nepohne s mojím problémom. Že to priznáva nerada, ale je to tak. Bola som taká rozčarovaná a zdeptaná, že som uvažovala nad psychiatrom. Napokon som z čakárne psychiatra ušla a svoje problémy som ešte asi dva roky tlačila pred sebou. Až potom som našla aj s pomocou iných ľudí ale najmä svojím neúnavným hľadaním aj potkýnaním sa a ďalším snažením aký taký kľud, rovnováhu ale hlavne cestu. Rozkecala som sa, ale princíp je ten, že aj psychológ je len človek ako každý iný a nie všetko vie. Nevzdávaj to celkom, mohol mať jeden z horších dní, daj tomu ešte zo dve sedenia, ak ani potom nič, tak si už určite nenájdete cestu k sebe. Ale hlavný kľúč je tvoja úprimnosť. Aj voči sebe samej.