Odpovedal: jarmila Re: súkromie (číslo príspevku 142.463, zo dňa 16.08.2007. videné 394x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 142463: Tina aj mia: mám obe extrémne skúsenosti. Dve deti, dve povahy alebo dve rôzne dušičky. Prvé dieťa pri zaspávaní cca vo veku 2,5 rokov vyžadovalo moju fyzickú prítomnosť v izbe. Raz som s ním bola sama v rodičovskom dome, teda celkom inde, nie doma. Bol tam aj môj brat a ten sa nestačil čudovať. Povedal, aby som dieťaťu kľudne ale dôrazne povedala, oznámila, že bude spinkať sám, že nechám pootvorené dvere a budem ho počuť, keby niečo Mám mu dať pusu a odísť. Myslela som si - to len budeš počuť, aký krik a plač nastane. A stalo sa toto: Dieťa ticho zaspalo a dvtedy nebol najmenší problém. Druhé dieťa - dcéra nedokáže ani vo veku 11 rokov spať samé vo svojej izbe. Tvrdí, že aj keď večer zaspí, v noci sa zobudí a má hrozne zlý pocit, trasie sa od strachu, spotí sa.. toto už je mimo dosah môjho chápania. Ale situácia v rodine je taká, že s ňou teda spím v jednej izbe. Takže naozaj len potvrdzujem, že každé dieťa má inú citlivosť a neexistuje vek, predpisový, kedy dieťa musí to alebo ono. A je len na rodičoch, čo s tým spravia. Možno - moje odporúčanie- zaangažovať do procesu riešenia aj otecka. Teda nech tá starosť, ako si zabezpečiť manželské súkromie, nie je hodená len na matku. Ak sa aj otec pokúsi niečo riešiť, a ak ani on neuspeje, tak snáď spolu nájdu pre seba vhodné riešenie, ako si predsa len nájsť spoločný a celkom nerušený čas.