Odpovedal: viera Re: Psychika v troskách (číslo príspevku 141.802, zo dňa 08.08.2007. videné 405x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 141802: ahoj milá janka, prečítala som si tvoje riadky a oslovili ma, lebo som tam čítala aj o sebe. som síce trošku staršia od teba, ale tiež mávam také stavy. aj keď si myslím, že teraz možno trošku menej. najmä o tej zúrivosti a kričaní na dieťa. vlastne bez príčiny, pretože nie je po mojom. nebola som u lekára lebo nie som moc zástancom jedenia liekov, ale tým nechcem povedať aby si nešla. vôbec to neodsuczujem, ba naopak niekedy je lekár už potrebný. vadí mi že musím hovoriť 10x to isté a aj tak sa to urobí až po zvýšení hlasu. snažím sa - ak stihnem si uvedomiť čo ma rozčúlilo. pretože si myslím, že krik je volaním o pomoc a pomoc vtedy, keď sama nevládzem. určite ale potom dcére poviem, že ju mám rada, len ma nahnevalo to i to. aby to vedela. inak mi pomáha aj modlitba, aj keď neodvráti môj výbuch. a k tomu bratovi. je mi to ľúto, ale musíš sa s tým vysporiadať sama, možno práve i za pomoci lekárov. možno by ti pomohlo keby si o tom hovorila. o svojich pocitoch. človek sa nezbaví toho o čom mlčí. vieš ja si myslím, že nič sa nedeje náhodne a všetko so všetkým súvisí. nedá sa mi o tom povedať pár slovami, ale určite ti držím palce, aby sa ti podarilo všetko prekonať a pozrieť sa na svet aj z tej strany kde už svieti slniečko. veď určite je veľa ľudí, ktorí ťa potrebujú. ahoj