Odpovedal: Zdenka Re: Ako dalej (číslo príspevku 139.752, zo dňa 11.07.2007. videné 313x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 139752: ahoj mila wife... chapem, ze Ta reakcie tu (tiez moja) nastvali...na ich obranu pouzijem iba jedno: ludia reagujuci vzdy vychadzaju zo slov, ktore sem pisatel napise, iste - su jednostranne, zaroven sa vsak predpoklada, ze sa zakladaju na pravde...ak sa na pravde nezakladaju, onen farizejsky clovek i tak o ziadnu radu nestoji, iba si potrebuje utvrdzovat svoje nadute ego...ber to tak... k mojmu vyjadreniu - dieta, ktore ma dieta...bohuzial, vravim z osobnej skusenosti, sama som porodila v 19, vtedy a este dost dlho som verila tomu, ze som velmi velmi dospela a zrela (ano, cely svoj cas som obetovala iba rodine, cize manzelovi a detom) a ze na veku nezalezi...ale az prisli skutocne problemy, pochopila som, co znamena najskor si iste skusenosti odzit a az s nimi vstupit do manzelstva...dnes viem, ze som o vela mudrejsia ako vtedy, vela veci dokazem riesit celkom inym sposobom, ktory je ovela efektnejsi, pretoze som sa naucila spoznat svoj vlastny potencial...citim sa jednoducho dospelejsia... ale k pointe, resp. k tvojim riadkom...brutalne mi to pripomina vlastny osud...moj muz bol odo mna starsi o necelych 7 rokov...ja som casto potrebovala aspon par slov, niekoho, kto sa so mnou porozprava o mojich pocitoch, po celom narocnom dni, stravenom sama s dvomi detmi...nikto taky vedla mna nebol...pri mojej snahe o akukolvek komunikaciu urobil toto: zacal otvarat noviny a alebo pustat televizor...ked som sa mu snazila vysvetlit, ze toto mi ublizuje, tvrdil, ze je to len a len v mojej hlave, ze on to tak nevidi...tiez som sa dockala slov, ako on chudacik drel na mna, kym ja som si sedkala doma na materskej dovolenke...nejdem to tu rozpisovat, nema to vyznam...v zasade viem, co znamena ignorovanie potrieb blizkej osoby, horko precitene na vlastnej kozi...boli to a zabija veskeru lasku...plus dodatocne zistenie jeho novych "kamaratstiev" s damami.........nepride to vsak zo dna na den...laska umiera bolestne a pomaly... ale je pravda, ze ten den nastal...v ramci svojej nedospelosti som urobila zopar chyb, dufala som, ze zotrvanie v manzelstve kvoli ekonomickym faktorom a kvoli detom je jediny racionalny sposob...nebol...preslo este dlhych niekolko rokov a stalo sa to, ze som svoj zivot takmer nenavidela...bola som jednoducho prilis nestastna...dnes som navlecena v hypoteke, ktoru nemam sancu zvladat splacat a nebyt priatela...ale toto je uz celkom iny pribeh... mila wife...je dobre, ze si sem napisala a poskytla novy pohlad na vas problem...navrat z nemocnice po potrate, ten, ktory na teba doma cakal namiesto podpory, ti v hlave bude zniet este dlho...rovnako, ako z mojej hlavy tiez niektore slova zrejme nikdy neodidu a jednoducho som sa musela naucit s nimi zit...su tak trochu mojim prekliatim, pretoze mam z muzov isty strach...pretoze ublizit je tak velmi jednoduche...svoj strach sa snazim prekonat, ale nie je to vobec jednoduche... takze sa s dcerkou drzte a prosim - slova o eventuelnej zanedbanej vychove tiez boli iba hypoteticka moznost, nic viac...hned dalsia veta znela predsa inac... takze hlavu hore a zelam tebe i dcerke vela sil...