Odpovedal: Ela
Re: Partner alebo syn?
(číslo príspevku 139.574, zo dňa 09.07.2007. videné 828x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 139574:
Ahoj Zuzka, až dnes som našla tvoj príspevok a zaujal ma, lebo doma riešim podobné záložitosti. Tiež tam bolo napadnutie zo strany nevlastnej dcéry, tiež ju provokuju starý rodičia. Hnevom a zákazmi sa nám nepodarilo vyriešiť takéto problémy. Určili sme si pravidlá pre fungovanie v takejto domácnosti. Muž povedal dcére: Toto je moja domácnosť, mám novú partnerku s ktorou tu budem žiť. Ty si moja dcéra, mám ťa rád, ale nie som tvoj sluha aby som žil a všetko robil podľa toho ako chceš ty. Nauč sa rešpektovať môj život. Ja som teraz za teba zodpovedný, ja ti všetko financujem, ty si to usporiadaj vo svojej hlave. Keď nechceš so mnou ani mojou partnerkou komunikovať, máš svoju izbu, tam sa môžeš zavrieť a tam žiť. Raňajky sú o 7,00, obed o 12,00, večera o 17,30 to bude celá komunikácia medzi nami. Ty sama sa rozhodni, čo chceš. Buď s nami komunikovať, prežívať s nami zlé aj dobré alebo žiť sama zavretá v izbe.Keď budeš mať 18 rokov a skončenú strednú školu sama sa rozhodneš, či chceš žiť s nami ďalej alebo niekde inde. K starým rodičom môžeš chodiť, ale drzosť a aroganciu, ktorú tam naberieš nechaj za dverami, nenos to do našej domacnosti.Pár krát prišla od starých rodičov s nenávistným pohľadom, ale poslali sme ju do izby a povedali jej nech sa vráti až keď sa skľudní. A časom sama obmedzila chodenie k nim, predtým tam trávila celé víkendy, teraz tam ide len raz za mesiac a to tam už skoro ani neprespí. Starý rodičia tiež zistili, že majú aj iné záujmy, nielen vnúča.Keď sme určili tieto pravidlá, len týždeň jej trvalo rozmýšľanie. Týždeň bola zavretá vo svojej izbe a trucovala. Keď videla, že domácnosť funguje v pohode ďalej, sama prišla a "zaradila sa". Zistila, že k životu potrebuje komunikáciu a fungujeme celkom dobre. Nebolo to také rýchlé ako sa to teraz zdá, trvalo nám to skoro rok pokiaľ sme mi našli spôsob ako to riešiť. Tiež sme najprv kričali, búchali zakazovali. Dieťa /aj 18-ročné/ potrebuje byť niekde zaradené, potrebuje vedieť odkiaľ pokiaľ si môže dovoliť. Ale potrebuje aj vedieť, že raz bude robiť vlastné rozhodnutia a bude za ne zodpovedné. Dieťa nie je náš majetok, ale je to dar. Prežije s nami pár rokov a mi ho za ten čas máme pripraviť na život. Držím ti palce. Budem rada, keď sa ozveš. Ela