Autor otázky: ivan
ako a či vôbec opustiť ženu
(číslo príspevku 139.234, zo dňa 03.07.2007. videné 990x)
ODPOVEDAŤ
 

Text príspevku číslo 139234:
dobrý deň. tento článok bude síce dlhší, ale nenechajte sa odradiť, životné príbehy sa nedajú zmačknúť na pár viet. môj problém je nasledovný: mal som dievča a chodil som s ňou 3 mesiace, keď sa nám nečakane podarilo splodiť syna. priateľka si teda ešte počas tehotenstva spravila vyučný list s tým, že v škole pokračovať nebude. postavil som sa k tomu ako chlap. kúpil som byt, nasťahoval som si ju a žijeme spolu. keď mal malý 8 mesiacov mali sme strašnú krízu, už už som rozmýšlal, že sa rozídeme. práve v tom období som spoznal jedno dievča. chodili sme spolu asi 3 mesiace (samozrejme potajmä. citil som sa s ňou vynikajúco, rozumeli sme si, ale obaja sme vedeli, že to nie je správne. až sme sa jedného dňa pohádali a rozišli. mňa to veľmi mrzelo. na jednej strane som vedel, že ju ľúbim, na druhej strane, že mám ženu (vlastne som si ju nikdy nevzal a ani nemienim) a dieťa. bolo to ťažké obdobie a bolo mi vtedy všetko jedno. až natoľko jedno, že sme neplánovane počali aj druhé dieťa. čo už, stalo sa...ale stalo sa toho omnoho viac, lebo to spomínané dievča, čo mi znenazdania vstúpilo do života sa v ňom znova objavilo. nemohli sme bez seba vydrzat a odvažujem sa povedať, že asi išlo o osudovú lásku. aspoň z jej strany určite, keďže dokázala akceptovať moju situáciu napriek jej veku (teraz má 21 rokov, ja 25 a moje deti 2,5 a 8 mes). máme sa navzájom radi , pomáhame si a všetko, čo k vzťahu patrí. len ja nedokážem opustiť tú predošlú. veď ona mi nič zlého nespravila, okrem toho je dosť nezodpovedná, čo vyrastie z mojich detí, keď ich bude mať v rukách ona...a keď si náhodou nájde nejakého bula za muža?! ale šťastný s ňou nie som. som s ňou vlastne len koli deťom, ale zároveň ju koli deťom nemozem opustit aj keby som chcel. neviem, co by som jej mal povedat. ona sa snaží udržať rodinu a vzťah, to je evidentné, lebo postupne začína akceptovať aj to, že s ňou nechcem spávať..čo mám robiť?