Autor otázky: Majka
Čo očakávajú rodičia od detí?
(číslo príspevku 139.023, zo dňa 29.06.2007. videné 674x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 139023:
Zaujimali by ma hlavne nazory rodicov na to, co ocakavaju od svojich deti, od zivota, aky budu viest, aku vdaku vlastne cakaju za to, ze deti vychovali.. A teda, ako sa ma spravat dieta, aby nesklamalo ocakavanie svojich rodicov. A zaujima ma hlavne vztah otca a dcery.
Uz dlho ma totiz trapia velke vycitky svedomia a pocit viny, ze nie som dobra dcera, a ze som sklamala svojho otca. Nemame s otcom dobry vztah, sme take povahy, ktore si nedokazu najst k sebe cestu, obaja sme uzavreti, nevieme voci sebe prejavit city, normalne sa porozpravat, vzdy to skonci hadkou. Otec je velmi kriticky, a ja zase citliva na kritiku, vsetko sa ma vzdy dotkne, ked mi nieco vycita. Takze uz spolu ani nekomunikujeme, ja sa mu vyhybam, ako mozem, len aby mi zas nezacal nieco vycitat a radit, a ked aj zacne, radsej som ticho. Ale mam z neho stale len pocit, ze je zo mna sklamany, nie som taka povaha, aku by si u dcery predstavoval, nedokoncila som si vysoku skolu, momentalne som bez prace (ale hladam si ju), som dost leniva na domace prace, a spravam sa k otcovi chladne, prave preto, ze mam velky strach z dalsej kritiky a vycitiek, co by som zase mala spravit, a nespravila, atd. Mam z neho az fobiu, ked je doma, ani nevyjdem zo svojej izby, ani nic doma nespravim, az ked on doma nie je.. Bojim sa pred nim prejavit akekolvek emocie, proste som totalne uzavreta voci nemu, v minulosti, ked som pred nim prejavila napr. stastie, tak casto nejakou svojou poznamkou mi naladu zhorsil, alebo povedal nieco, co sa mne zdalo ponizujuce, a po niekolkych podobnych skusenostiach som si povedala, ze uz sa pred nim proste neprejavim. A odvtedy som chladna, uzavreta. Ale pritom mam vycitky svedomia, ze som nenaplnila jeho ocakavania, ze nie som dobra dcera, ze som len jedno velke sklamanie prenho.
Nedavno to vyvrcholilo tym, ze otec dostal peniaze z dedicstva, a rozhodol sa ich rozdelit medzi svoje deti, teda mna, a dvoch starsich bratov. Dal mi dost velku sumu penazi, ale ja z toho nemam absolutne ziadnu radost, a vycitky su este horsie, mam pocit, ze si tie peniaze nezasluzim, najradsej by som ich ani neprijala. Je mi odvtedy stale do placu, ze sa k nemu spravam chladne, vyhybavo, a on mi da nemalu sumu na buducnost. A neviem, co mam robit, aby bol spokojny, aby bol na mna hrdy, aby som splnila ocakavania, ktore ma dcera voci otcovi splnit. Ale viem, ze aj keby hrdy bol, tak mi to nepovie, je proste taky typ, ze hovori len, ked sa mu nieco nepaci, ale ked je to naopak, tak to nepovie.. nepochvali, neprejavi lasku, a uz vobec nie nejaku oporu alebo pochopenie.
A ja neviem, co sa to so mnou deje, chvilu mam vycitky, ze som na nic dcera, a potom sa to zas obrati, a ja zas v duchu vycitam otcovi, ze aj on ma sklamal, ze som nikdy necitila jeho lasku, ze ma neberie taku, aka som, nerespektuje ma ako dospeleho cloveka, ani moje nazory, a najradsej by rozhodoval za mna. Neviete, co je to so mnou? A co vlastne otec odo mna ocakava? Neradte mi, aby som sa s nim porozpravala a povedala mu, co citim, to naozaj nedokazem, nic tazsie neexistuje, aj tak by to nepochopil a nic by sa tym nezmenilo, mozno len na chvilocku. Citim sa ako cierna ovca rodiny, ako otcova hanba. A pritom sama zo seba nemam pocit, ze by som bola zla, neslusna, alebo neschopna. Takze, otcovia, co ocakavate od svojich dcer? :(