Odpovedal: kika Re: anorexia asi (číslo príspevku 138.661, zo dňa 25.06.2007. videné 363x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 138661: Ahojko, toto vsetko co si popisala su uz naozaj varovne znaky, ze je na case nieco robit. A ono nie je lahke sa z anorexie dostat, z vlastnej skusenosti... Mala som tiez 16, 177 cm, 62 kg, dobru postavu. V podstate som ani nechcela chudnut. Proste sme sa s kamaratkou rozhodli, ze sa budeme zdravo stravovat a cvicit, chceli sme mat sportove postavy. Zo dna na den som vyradila z jedalnicka sladke a takmer vsetky tuky, chodila som behat, bajkovat, posilnovat, nejedla som po 17-tej, sledovala som si kolko prijimam kalorii, kolko vydavam, a tak sa rozbehol kolotoc, ktory sa nedal zastavit. Uz na druhy mesiac som nedostala menzes a nemala som ho potom 2 roky, teda nemala som ho prirodzene, iba raz za niekolko mesiacov vyvolany antikoncepciou, vraj aby zenske organy nezabudli na co su :-). Dost som schudla az som sa dopracovala asi k 47 kg... no hruza. Ja som uz aj chcela pribrat ale neslo to, proste metabolizmus bol uz tak rychly, ze cokolvek som zjedla, nepribrala som ani deko aj ked som jedla kazde 2 hodiny poriadne jedlo, aj sladke, aj kolace, a este aj uzivala pangamin. Jedneho krasneho dna mi moj gynekolog povedal na rovinu, ze ak chcem mat niekedy v zivote deti, tak s tym musim nieco robit. Obvodna lekarka pri beznej kontrole mi navrhla vyskusat Vitamin E a to mi pomohlo. Postupne v priebehu asi jedneho roka som pribrala nazad 13 kil ale zaroven som aj cvicila, takze aj do svalovej hmoty a aj menzes som znova dostala. Otazne je ako to bude s tymi detmi, lebo otehotniet som sa zatial nesnazila...:-) Ten zly krvny obraz mas asi z toho, ze poriadne nejes. V 16-tich sa telo este vyvija a potrebuje dostatok zivin. Naozaj neblazni, a skus s tym nieco robit, ved si mlada holka a toto je trapenie! Chce to vela trpezlivosti, ale neboj, da sa to do poriadku. Ak mas pocit ze to sama nezvladnes, zdover sa mame, alebo sestre alebo dobrej kamaratke. Ale v prvom rade Ty si v hlave musis uvedomit, ze to chces zmenit a zvladnut. Ved nechces predsa skoncit niekde v spitali psychicky na dne s infuzkou a umelou vyzivou, hm... Mozno ti pomoze navstivit aj psychologa alebo psychiatra, lebo ono je to problem v hlave, nie v zaludku. Drzim palce! :-)