Autor otázky: Goméz
Problém jedného homosexuála
(číslo príspevku 13.755, zo dňa 03.12.2002. videné 286x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 13755:
Mám 22 rokov a to, že som homosexuál, viem už veľmi dlho. Hoci som sa viackrát v živote presviedčal, že možno je to prechodné, myslím si, že teraz som už - aspoň v tomto smere - vyrovnaná osobnosť. Môj problém však spočíva v partnerskom živote. Nie som promiskuitný typ a vždy som hľadal človeka na dlhý a plnohodnotný vzťah. Zdá sa, že teraz som ho našiel. Hoci sme spolu len pár mesiacov, je to krásne, aj keď spolu nežijeme. Stretávame sa zatiaľ po víkendoch alebo vtedy, keď to vyhovuje obom. Objavil som však v sebe problém, ktorému som spočiatku nevenoval veľkú pozornosť, ale zdá sa, že z toho problému sa stalo problémisko. Rád si vymýšľam, keď so mnou partner nie je, v hlave mi víria rôzne myšlienky či predstavy, čo asi robí, a to ma mimoriadne znervózňuje. Cítim sa vyčerpaný, ba dokonca sa to prejavuje aj v mojej agresivite voči nemu. Keď si telefonujeme, som dosť hrubý, odmeraný, niekedy až ironický. Všímam si detaily, ktoré hovorí, chytám ho za slová, niektoré z nich si beriem až príliš ku srdcu, a potom ich voči nemu využívam alebo zneužívam. Po takomto "akte" sa cítim chvíľu spokojný a vravím si, že som silná osobnosť, že nikto sa so mnou nebude zahrávať. Tento pocit však trvá len veľmi krátko, potom nastupujú výčitky, som smutný, bojím sa, že ho stratím práve pre svoju povahu. Veľa ráz sme sa už o tom rozprávali a on mi povedal, že ma ľúbi takého, aký som. Problém je však v tom, že ja nie som spokojný. Pred pár dňami sme spolu opäť načali túto tému, lebo som bol presvedčený, že asi nie som pripravený na vzťah, zrejme potrebujem najskôr získať lásku voči sebe samému. Nedávno som bol totiž na vyšetrení v rámci alternatívnej liečby /Bachova kvetová terapia/ a doktorka ma upozornila, že nemám rád seba samého, vraj robím všetko preto, aby boli spokojní ostatní, no pritom zabúdam na seba. Neviem, kde sa ukrýva pravda. Neviem, či som egoista, narcis, ktorý ľúbi iba seba, alebo človek, ktorý seba rád nemá, a tak nemôže mať rád ani iných. Partnerovi som povedal, že asi bude lepšie, keď sa rozídeme, lebo by som ho nerád ďalej ničil svojimi výmyslami a predtuchami. Opäť ma však upokojil tým, že ma ľúbi, a tak sme naďalej spolu. Posledný rozhovor s ním bol mimoriadne emociálny, obaja sme si poplakali, snažil som sa povedať mu všetko, čo som mal na srdci, čo ma ťažilo. Teraz sa cítim lepšie, ale nemôžem sa týmto tvrdením upokojiť, lebo od toho rozhovoru ubehli len dva dni. Kladiem si otázku, čo ak sa to znova vráti? Nechcem ho stratiť, lebo ho veľmi ľúbim. Chcel by som sa zmeniť, ale netuším, akým spôsobom. Aj priatelia mi veľakrát vytkli, že sa neviem tešiť zo života; navonok sa síce takmer vždy usmievam, ale vnútri som asi večný pesimista. Túžim myslieť pozitívne, lebo viem, že ak to dokážem, ono sa to odrazí aj vo vzťahu, a teda v prístupe k sebe samému i k môjmu priateľovi. Rozmýšľal som nad návštevou psychologičky, ale dosť sa toho obávam. Bývam v pomerne malom meste, kde ma mnoho ľudí pozná. Nerád by som teda dosiahol to, aby som sa stal stredobodom pozornosti, predmetom ohovárania, hoci mi veľmi nezáleží na tom, čo si myslí okolie, ale predsa - súkromie má človek rád a potrebuje ho. Poraďte mi, prosím, ako zmeniť seba samého.