Autor otázky: Viki
žiarlivosť, alebo niečo viac?
(číslo príspevku 137.459, zo dňa 13.06.2007. videné 496x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 137459:
Dobrý deň, mám takmer dvojročný vzťah s mojim priateľom (ja mám 29, on 32). Veľmi ho ľúbim a myslím, že to medzi nami klape, až na jeden problém. Neviem, či to pramení zo žiarlivosti, lebo je žiarlivý, ale niekedy je to až neúnosné. Spočíva to v tom, že keď ideme niekam (či nakúpiť, sadnúť si dakde do baru a pod., alebo len tak po ulici) tak proste stále sleduje, či nepozerám po nejakom inom chlapovi. Snažím sa nepozerať takmer nikam, ale myslím si, že keď občas sledujem okolie (nečumím po iných) malo by to byť ok. Nedajbože keď mi vojde do zorného poľa nejaký muž, už je zle. Včera sme sa na tom pohádali zase, lebo mi povedal, že som vraj pozrela po niekom, ale akurát, že ja neviem ani o kom hovorí. Potom sa naštve, hovorí mi, že si mám ísť za tým druhým a podobne. Vždy to trvá aspoň hodinu kým ho presvedčím, že to tak nie je, že sa proste po nikom nepozerám. Stojí ma to hrozne veľa energie takáto obhajoba a presviedčanie, že mu neklamem, keď hovorím, že sa proste nepozerám, lebo ma žiadny chlap nezaujíma. Robí zo mňa klamárku, aj keď mám svedomie čisté. Najhoršie je, že okrem slov, mu iný dôkaz ani dať nemôžem. Už sa fakt aj bojím aj pozerať do nikam. Neviem, či mám chodiť zo zavretými očami aby mi veril. Asi je to až smiešne, ale trápi ma to, lebo sa na tom stále povadíme a stojí ma to kopec sĺz a energie.
Neviem, či chcem radu, ako to zvládnuť, alebo ako ho to odnaučiť.
Ďakujem aspoň za prečítanie.