Odpovedal: jarmila Re: tvrdohlavý manžel (číslo príspevku 137.245, zo dňa 11.06.2007. videné 262x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 137245: Áno, a teraz súčasne súhlasím (paradoxne ) Zdenka s Tebou aj s Krovakom. Presne ste to obaja vystihli. Krovak vidí svoju teóriu, ktorá platí pri náhodných okolnostiach, ako stále použiteľnú. Ale súhlasím s ňou iba dovtedy, kým ide naozaj o náhodné, jednotlivo, občasne sa vyskytujúce okolnosti. V momente, keď ide o opakované javy, či dokonca o povahovú vlastnosť, alebo zaťatosť, alebo nedaj Boh alkoholizmus, tak už platí Zdenka to, čo si napísala - múdrejší môže byť stokrát múdrejší a veľké.. tu by sa žiadala nadávka.. teda figu borovú s tým dosiahne. Jedna možnosť je, že tá pôvodná pisateľka je naozaj jedna namosúrená a hašterivá fúria. Vtedy je to jednoznačné, že muž je ticho preto, lebo ho to už nebaví. Ale ak si dobre pamätám, ona má snahu veci nejako pohnúť, preto sem píše.. nie muž sem píše.. a začala tým, že napríklad je opitý a potom hodí ako keby vinu na ňu, alebo je to trest? a jednoducho s ňou týždeň nekomunikuje. V tom prípade - múdrejšia, nemúdrejšia, vyplytváva svoju energiu nikam až začne byť z celej situácie frustrovaná a jediná adekvátna (ľudská) reakcia je hnev. Hnev z bezmocnosti, hnev zo začarovaného kruhu, ktorý nemožno preťať.. Krovakovi: To, čo tu ja píšem, je podložené, žiaľ, veľmi bolestivou vlastnou skúsenosťou.. kedy môj manžel vše aj dva celé týždne nekomunikoval.. a neskôr už úplne všetko "trestal" mlčaním, v mlčaní je obrovská sila.. vedel, že to bolí? ..alebo iba bol ten menej múdry? Podarilo sa mi na stránke psychologia.sk skontaktovať sa s jedným (virtuálnym) psychológom, ktorý zobral môj problém dosť vážne a snažil sa so mnou dopracovať ku koreňu. Jeho záver znel, že ja som tá rozumnejšia, chápavejšia, len vyplytvávam neuveriteľne veľa energie na nekonštruktívny hnev. Pomohol mi zmeniť to jediné, čo som zmeniť mohla - môj prístup. Milý Krovak, chceš vedieť, ako stoja veci cca po troch rokoch neuveriteľne tvrdej práce samej na sebe? S veľkým vypätím síl sa mi väčšinou darí držať problémy v stave kľudu, bez výbuchov a s minimálnymi prejavmi hnevu. (ževraj kvoli deťom...) ale: Nie je láska, nie je úcta, nie je dôvernosť.. nie je nič.. len sterilné chladné bývanie vedľa seba. Hádaj, kto z toho má osoh bez toho, aby prstom pohol? .. a môže "beztrestne" robiť kedykoľvek a čokoľvek chce.. ani po zmene môjho správania on riešiť nič nepotrebuje... - len tak na okraj, aj toto môže priniesť život, ak ten jeden naozaj veľmi chce.. a druhému je to úúúúúplne fuk. Mimochodom - Krovak, možno ak by si mal záujem, a aby sme tu nezaťažovali všetkých, vzhľadom na to, že niečo z tvojich slov je rozumné a oslovilo ma, ak by si chcel ešte k môjmu problému, mhli by sme to riešiť cez mail jara.a@atlas.sk